Virologička: Do ľudskej populácie bude prenikať čoraz viac rôznych vírusov. Pripravme sa

“Bude to znieť neuveriteľne, ale predchádzanie pandémiám začína v laboratóriách základného výskumu,” hovorí v rozhovore pre Eductech virologička Tatiana Betáková, ktorá pracuje v Biomedicínskom centre SAV a na Katedre mikrobiológie a virológie Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.

SARS-CoV-2 je stabilnejší ako chrípka a nemutuje

Tušili ste ako virologička, že v tomto roku môže k nám prísť epidémia koronavírusu?

Keď sa objavili prvé správy o SARS-CoV-2, bolo jasné, že tentoraz sa tomu nevyhneme. Vírus SARS, ktorý sa objavil v roku 2002, je spájaný s vysokou smrtnosťou (14-15%). Takže sa dalo predpokladať, že nový vírus bude mať podobnú smrtnosť. Našťastie pre nás všetkých je smrtnosť SARS2 nižšia. Nový koronavírus patrí medzi respiračné vírusy, čo znamená, že nemáte šancu úplne kontrolovať jeho šírenie. V čase, keď Čína ohlásila výskyt nového koronavírusu, bolo nakazených už niekoľko desiatok tisíc ľudí, vírus sa v populácii šíril už niekoľko týždňov, či mesiacov a netreba zabudnúť na čulý kontakt medzi Wu-chan a okolitým svetom vďaka leteckej doprave.

Zdalo sa, že sa môžeme vyhnúť druhej vlne pandémie, to však bolo asi naivné. Vidíte na víruse SARS-CoV-2 nejaké zmeny správania, či mutácie? Chová sa teraz na jeseň inak, ako sa správal na jar?

Ja som nikdy netvrdila, že druhá vlna nebude. Odo mňa by to bolo neprofesionálne. Vírus SARS-CoV-2 je oveľa stabilnejší ako vírus chrípky a nemutuje tak často. Mutácie, ktoré boli popísané, nie sú spájané s poklesom patogenity vírusu. Vírus sa zatiaľ správa úplne rovnako ako na jar. V súčasnosti však máme oveľa viac poznatkov a lepšie ho poznáme.

Eradikácia vírusov je možná

Na svete sú státisíce druhov vírusov. Či chceme, či nie, žijeme s nimi. Asi nie je možné vírusy „vymazať“ (eradikovať) zo zemského povrchu. Je podľa Vás vhodná imunizácia, teda premorovanie (kolektívna imunita)? Opýtané inak: ako sa máme naučiť žiť s „koronou“?

Eradikácia vírusov je možná. Na eradikáciu máme vakcíny. V rokoch 1956-1980 bol eradikovaný vírus pravých kiahní. V roku 1996 CDC a PAHO (Pan American Health Organization) vypracovali program na elimináciu osýpok a rubeoly. Predpokladalo sa, že do roku 2002 sa eliminuje toto ochorenie v Amerike a v roku 2016 na celom svete. Odporcovia vakcíny a politické problémy v krajinách tretieho sveta tento plán zmarili. Globálny strategický plán proti osýpkam a rubeole však stále beží. Okrem toho sa WHO (Svetová zdravotná organizácia) spolu s Global Polio Eradication Iniciative (Globálna iniciatíva na eradikáciu polio) podarilo eradikovať 99 % poliovírusu. V súčasnosti sa tento vírus vyskytuje iba u najchudobnejších, sociálne a kultúrne izolovaných skupinách obyvateľstva krajín tretieho sveta. SARS-CoV-2 by sa mohol tiež eradikovať, keby sa vyvinula dobrá vakcína a dalo by sa zaočkovať 95% svetovej populácie.

Premorovanie populácie vo Veľkej Británii, USA, Taliansku, Španielsku a iných krajinách sa ukázalo ako neúčinné. Zistilo sa, že napriek vysokému počtu ľudí, ktorí prekonali ochorenie COVID-19, má protilátky iba 9-10% populácie. Dokonca aj množstvo protilátok, ktoré majú ľudia bezprostredne po uzdravení rýchlo klesá a dnes už máme potvrdené prípady, že ľudia, ktorí prekonali COVID-19, môžu byť o pár mesiacov opäť nainfikovaní a nemajú zaručené ani to, že druhé ochorenie COVID-19 bude iba miernym ochorením.

Boli publikované dva prípady konkrétnych ľudí, z ktorých sa podarilo vyizolovať vírus v prvej vlne. Tento vírus bol osekvenovaný. Títo ľudia ochoreli druhýkrát, opäť sa podarilo izolovať a osekvenovať vírus. Po porovnaní sekvencií sa zistilo, že vírusy neboli rovnaké. To znamená, že títo ľudia boli nainfikovaní vírusom, ktorí má určité mutácie a koluje momentálne v populácii. Jeden človek skončil na JIS a jeden má iba mierne príznaky. Z tohto vyplýva, že po prekonaní COVID-19 nezískavate doživotnú imunitu a ak prvá infekcia prebehla s miernymi príznakmi, nemusí tak prebehnúť aj druhá infekcia. V poslednom čase sa v nemocnici zvyšuje počet nainfikovaných mladých ľudí a detí.

Aké sú rozdiely medzi chrípkou a koronavírusom?

Vy osobne sa venujete základnému výskumu vírusov chrípky. Niektorí odborníci upozornili na to, že hoci chrípku podceňujeme, v skutočnosti môže byť horšia ako „korona“. Ako podľa Vás vychádza porovnanie chrípka vs. korona?

Vírus SARS-CoV-2 zabíja minimálne desaťkrát viac ľudí, ako sezónne vírusy chrípky. Pri víruse SARS-CoV-2 sa uvádza smrtnosť od 1-4%. Tento údaj sa neustále prehodnocuje. Vírusy chrípky ročne nakazia 3 až 5 miliónov ľudí, pričom 290 000 až 650 000 ľudí zomrie. Smrtnosť u sezónnej chrípky je okolo 0,1%. Avšak smrtnosť vtáčej chrípky je okolo 50%. Stále bojujeme s vtáčou chrípkou a snažíme sa, aby neprenikla do ľudskej populácie a nespôsobila novú pandémiu.

Bola by horšia pandémia chrípky, ako pandémia koronavírusu?

Na toto sa nedá jednoznačne odpovedať. Pandemický vírus chrípky z roku 2009 mal ten istý subtyp hemaglutinínu ako sezónny kmeň, ktorý koloval v populácii, takže sme mali nejaké protilátky. Tento kmeň sa antigénne podobal vírusom, ktoré kolovali v prvej polovici 20. storočia a tieto protilátky chránili starých ľudí pred pandemickým vírusom v roku 2009. Patogenitu vírusu chrípky ovplyvňuje veľa vecí, takže nová pandémia môže mať mierny priebeh, ale môže byť devastujúca. Dobrá správa je, že máme vakcíny proti chrípke a v priebehu pol roka vieme pripraviť účinnú vakcínu proti novému pandemickému kmeňu tak, ako to bolo v roku 2009. 

Koľko ľudí ročne zomiera na chrípku na Slovensku?

Ročne zomrie na chrípku viac ako 800 ľudí. Mnohí ľudia nemuseli zomrieť, keby sa dali zaočkovať.

Uvádza sa chrípka ako príčina úmrtí, ktoré spôsobila?

Keď niekto zomrie po infekcii vírusom chrípky a prítomnosť vírusu chrípky bola dokázaná, uvádza sa príčina smrti chrípka. Ľudia, ktorí zomrú na následky chrípkového ochorenia o niekoľko týždňov/mesiacov neskôr, majú uvedené iné príčiny smrti. Treba si uvedomiť, že aj chrípka dokáže poškodiť orgány a zhoršiť zdravotný stav.

Všetky ľudské vírusy pochádzajú od zvierat

Sama pracujete v laboratóriu. Je podľa Vás možné, že sa ešte vlani vo Wu-chane nakazil buď zamestnanec tamojšieho laboratória, alebo vírus jednoducho nejakým nedopatrením odtiaľ unikol?

Pred niekoľkými rokmi unikol vírus SARS z laboratória. Jeden doktorand nedodržal bezpečnostné predpisy a nainfikoval sa. Toto sa však podarilo včas podchytiť a nemalo to následky.

Vedci však už dlho dvíhajú varovný prst. Ničíme prírodné prostredie, ľudská populácia sa rozrastá a tam, kde boli kedysi lesy, stoja osady, mestá. Zvieratá prichádzajú o svoje domovy a čoraz častejšie dochádza k nepriamym a priamym kontaktom s človekom. To je ideálne na prenos vírusov na človeka. Všetky ľudské vírusy pochádzajú od zvierat. Musíme sa pripraviť na to, že do ľudskej populácie bude prenikať čoraz viac rôznych vírusov.

Už roky medzi nami kolujú štyri koronavírusy

Stretávame sa bežne s 30 koronavírusmi. Prečo takúto neplechu spôsobil práve SARS-Cov-2?

V ľudskej populácii už roky kolujú štyri koronavírusy. Vírus 229E (alfa koronavírus) spôsobuje klasické  prechladnutie; vírus NL63 (alfa koronavírus) môže spôsobovať závažné infekcie dolných dýchacích ciest a zápal priedušiek; vírus OC43 (beta koronavírus) spôsobuje  prechladnutie a vírus HKU1 (beta koronavírus) infikuje horné dýchacie cesty a môže spôsobovať zápal priedušiek a vírusový zápal pľúc.

V roku 2002-2003 sa objavil vírus SARS-CoV (beta koronavírus), ktorý spôsobuje „severe acute respiratory syndrome“  (SARS) a v roku 2012 do ľudskej populácie prenikol MERS-CoV (beta koronavírus), ktorý spôsobuje „Middle East Respiratory Syndrome“ (MERS).

V roku 2019 sa objavil SARS-CoV-2, nový betakoronavírus, ktorý spôsobuje ochorenie COVID-19. Je veľa faktorov, prečo je vírus viac, alebo menej patogénny. Tento vírus využíva na svoj vstup do bunky receptory, ktoré sa nachádzajú skoro na všetkých bunkách, čo dáva vírusu možnosť rozšíriť sa do celého tela. Okrem toho má v povrchovom S proteíne určité mutácie, ktoré mu uľahčujú množiť sa v našich orgánoch. Vírus vie ovplyvňovať nielen bunku, ale aj náš imunitný systém. Ďalším dôležitým faktorom je fakt, že je to nový vírus a náš organizmus ešte nemal čas vyvinúť si obranný mechanizmus proti vírusu.

Čím viac vírusu vdýchnete, tým horší priebeh môžete očakávať

Jeseň pokračuje, je to „tradičné“ obdobie respiračných ochorení. Máte – ako virologička, vedkyňa, odborníčka – radu, ako podľa možnosti v zdraví prežiť súčasné obdobie?

Treba dodržiavať nariadenia. V USA museli objaviť „Ameriku“, aby si potvrdili, že v štátoch, v ktorých ľudia nosia rúško, majú päťkrát nižšiu hospitalizáciu a úmrtnosť na COVID-19. Neviem, kto prišiel s tou informáciou, že na to, aby ste sa nakazili, musíte vírus vdychovať 15 minút. Vírus vám stačí vdýchnuť raz, aby ste sa nainfikovali. Platí, že čím viac vírusu vdýchnete, tým horší priebeh môžete očakávať. Takže ak dlhodobo vdychujete menšie dávky vírusu, v konečnom dôsledku to bude, ako by ste raz vdýchli veľké množstvo vírusu. Ale ako viete, koľko vírusu vdychujete?

Vírus sa šíri kvapôčkovou infekciou a vzduchom. Napáda aj zažívací trakt. Pri dýchaní a rozprávaní uvoľňujete vírus, ktorý sa šíri do vzdialenosti 1-2 metra. Preto sa nariadilo dodržiavať vzdialenosť medzi ľuďmi vo verejných priestoroch. Keď spievate alebo kričíte, uvoľňuje sa viac vírusu a ten sa šíri až do vzdialenosti 4-5 metrov. Navyše pri kričaní a spievaní sa zhlboka nadychujete a ak je vírus vo vzduchu, vdýchnete väčšie množstvo vírusu hlbšie do pľúc.

Čím viac ľudí je v populácii nakazených, tým je väčšie riziko, že na hromadných akciách bude niekto nakazený a môžete byť nainfikovaní. Preto sa aktuálne znižuje počet ľudí na akciách.

Rizikové sú aj reštaurácie. Tam sedia ľudia oproti sebe, jedia, pijú, rozprávajú a samozrejme vdychujú vzduch, ktorý vydýchol človek sediaci oproti. Štatistiky ukazujú, že päťkrát viac ľudí, ktorí skončili s COVID-19 v nemocnici, sú ľudia, ktorí sa stravovali v reštauráciách. 

Chceme predísť pandémiám? Začína to v laboratóriách základného výskumu

Ako sa do budúcna vyhnúť podobným pandémiám?

Bude to znieť neuveriteľne, ale predchádzanie pandémiám začína v laboratóriách základného výskumu. Preto sa študujú zvieracie a ľudské vírusy, aby sme poznali ich životný cyklus, ich potenciál preniesť sa na nový živočíšny druh, v akých bunkách sa množia, ako sa šíria v infikovanom organizme, ako reaguje imunitný systém na tieto vírusy, ako vírus ovplyvňuje bunku, ako vírus ovplyvňuje organizmus, ako sa organizmus bráni proti vírusu, či je vírus stabilný alebo ľahko mutuje a neskutočné množstvo ďalších dôležitých otázok.

Vírus chrípky je pomerne dobre preštudovaný.  Vďaka tomu, že vieme, ako sa vtáčí vírus dostáva do ľudskej populácie, robíme v súčasnosti množstvo opatrení, aby sme zabránili adaptácii vysokopatogénnych vtáčích vírusov so subtypom hemaglutinínu H5, H7 a H9 na ľudí a vzniku novej pandémie.    

Prečítajte si aj náš ďalší rozhovor s Tatianou Betákovou: Práca by nemala ubíjať, myslí si virologička