Učiteľ Hermanovský: Žiaci si začínajú vážiť, že môžu chodiť do školy

Dňa 26.10 2020 sa nám opäť začalo dištančné vzdelávanie. Je pravdou, že sme s touto možnosťou počítali už minimálne od začiatku septembra. Žiaci tak ako učitelia sa na túto možnosť pripravovali dlhodobo. Prebiehali školenia, skúšobné vysielania, a iné.

Uzavretie škôl: Žiaci si začínajú vážiť, že majú kam chodiť

No a nakoniec sme sa dočkali uzavretia škôl. Reakcie boli tentokrát ale už neveselé.

Ak sa pri prvom dištančnom vzdelávaní deti tešili, teraz boli reakcie rozpačité. Dokonca vypadla z oka žiakov aj nejaká tá slzička. Žiaci si totiž možnosť chodiť do školy začínajú vážiť. Samozrejme, nemôžem to povedať za všetkých žiakov. Učím najmä starších, tí si už uvedomujú úroveň svojich vedomostí.

Áno, pri online vzdelávaní je omnoho ľahšie získať dobré známky. Vyučujúci skresali množstvo tém, znížili nároky na žiakov. Pri prípadnom overovaní vedomostí je v online svete oveľa viac možností ako pri testoch podvádzať. Áno vyučujúci apelujú na prístup žiakov, aby k vyučovaniu pristupovali zodpovedne. Ale nepodvádzať znamená trpieť. Trpieť neúspechom, trpieť posmeškom, trpieť následným hodnotením.

Áno, je tu ešte učiteľ, ten môže vedomosti žiaka preveriť po ukončení dištančného vzdelávania, no zároveň musí objektívne zvážiť aj jeho výsledky. Preto známky z dištančného vzdelávania by asi ani nemali byť, alebo by sa mali verejne deklarovať ako veľmi, veľmi otázne.

Učiteľ improvizuje a kladie svoj život na oltár poznania. Telesne doma, duchom v práci

Ak som už začal o vyučujúcom, nazval by som ho „dômyselný rytier Don Quijote de la Mancha“.

Človek, ktorý aj pri obmedzených možnostiach improvizuje, skúša nové a nové formy a spôsoby, len aby položil svoj život na oltár poznania. Človek, ktorý je telesne doma, ale duševne vhĺbený do svojej práce. Tu sa nehovorí o prestávkach, kedy sa povenuje rodine. Lebo akákoľvek snaha je náhle prerušená pípnutím. A nasleduje otázka, čo to píplo? Možno len žiak splnil zadanie, možno zabudol heslo, možno sa ospravedlňuje, že nesplnil zadanie lebo…, možno je to vedenie, možno je to iná súrna vec, a čo ak niečo potrebuje niekto z príbuzných?

 

Ach áno, príbuzný, ten syn, s ktorým som sa videl, ráno keď sa zatváral do izby. Mal online vyučovanie. Či možno manželka, to je tá osôbka, čo ho vyrušuje rôznymi „nevhodnými otázkami“.

Ešte šťastie, že existuje nedeľa, učiteľ sa zatvorí v izbe a pripravuje sa na ďalší týždeň. Tak a je tu pondelok, prvé telefonáty, otázky … Až do uskutočnenia online hodiny sa učiteľ v prestávkach stále vracia k svojim prípravám, veď čo ak …

No ale, dosť bolo výlevov.

Online vyučovanie je náročné

Online výuka je z môjho subjektívneho pohľadu veľmi náročná. Náročná na prípravu. Veď aj keď si pomôžem nejakou prípravou, musím si ju prejsť. Vytvorenie vlastnej prípravy tiež chvíľu trvá. Tak nasleduje hodnotenie naučeného. Diagnostika vedomostí žiakov. Je pravdou , že vyučujúci má voľnosť v plánoch, no z môjho pohľadu by bolo potrebné zaviesť späť jednotný systém vzdelávania. No a teraz som dostal nálepku málo progresívneho. Alebo len realistu? Ale ak by bol jednotný systém vzdelávania, tak by sa tej istej veci venoval viacerí ľudia a tak by došlo k „vyšperkovaniu“ učebných metód, foriem či obsahu. Bolo by možné napríklad presné vysielanie pre školy.

Online výučba je ale v tejto dobe potrebná. Je to síce iba slabá náplasť, ale predsa lepšie ako nič.

Dúfam, že ale dlho nepotrvá. Neviem si totiž predstaviť po online kurze chirurga, murára, krajčírku, učiteľa, herca, speváka ….

Marek Hermanovský

Autor učí na ZŠ Sídlisko II. vo Vranove nad Topľou. Naša organizácia tam podporila nákup strojov na obrábanie dreva, ktoré slúžia v technickom vzdelávaní.

foto: ZŠ Sídlisko Dvojka, Vranov nad Topľou

obraz: Albín Brunovský: Don Quijote, zo zbierok Slovenskej národnej galérie (zdroj: Webumenia.sk)