Astrofotograf Tomáš Slovinský: Tmavé miesta sa hľadajú čoraz častejšie. Pribúda aj satelitov
Nedávno mu NASA zverejnila ďalšiu fotografiu nebeskej oblohy. Slovenský astrofotograf Tomáš Slovinský sa však „obrázkami“ neživí, venuje sa popularizácii astronómie a prednášaniu v mobilnom planetáriu.
V článku nájdete:
Astrofotografia je sprostredkovanie krásy
Najnovšie NASA zverejnila Vašu fotku Južného Kríža v Astronomy Picture of the Day. Považujete to za úspech?
Považujem to najmä za skvelé sprostredkovanie krásy nočnej oblohy a mojej tvorby ľuďom celosvetovo. Ak chcem navyše fotografiou na niečo poukázať, dosiahne omnoho väčší impakt.
Ako sa dá vôbec poslať fotka do NASA – už Vás poznajú a sledujú Vašu tvorbu, alebo je na to formulár? (úsmev)
Každý fotograf môže do NASA zasielať príslušnej rubrike svoje fotografie, ak to uzná za vhodné. Denne im chodí nesmierne množstvo snímok, neviem si predstaviť, aby sledovali tvorbu konkrétnych fotografov (úsmev). Navyše v tejto oblasti vzniká množstvo astrofotografií aj priamo na vedeckých pracoviskách, či už pomocou vesmírnych družíc alebo ďalekohľadu.
Ako astrofotograf určite musíte rozumieť nielen fotografii, ale aj astronómii. Vaša záľuba si však musí určite vyžadovať aj veľa cestovania doma i vo svete. Ako to je?
Áno, je obrovská výhoda astrofotografa vyznať sa do oblohy a všeobecne mať prehľad o udalostiach a o vesmíre ako takom. Moja práca si vyžaduje cestovanie najmä za tmavou oblohou, či za úkazmi.
Tmavé miesta sa hľadajú čoraz ťažšie. Na oblohe je aj viac satelitov
Praje súčasná doba astrofotografom? Vy hľadáte tmu, ktorej je čoraz menej – aj pre často spomínaný svetelný smog.
Či doba praje astrofotografom? To je veľmi relatívna otázka. Z hľadiska techniky áno, z hľadiska svetelného znečistenia už nie… Tmavé miesta sa hľadajú čoraz častejšie a okrem toho na oblohe pribúda čím viac satelitov, ktoré znemožňujú nielen fotografovanie, ale aj samotné pozorovanie a vedeckú činnosť. Do „mlyna“ poslednú dobu prispievajú najmä satelity Starlink od Elona Muska.
Má tma aj nejaké svoje pozitíva – okrem možností, ktoré ponúka pre astrofotografiu?
Tma ovplyvňuje aj kvalitu nášho spánku, z časti naše zdravie, svet živočíchov a mnoho ďalšieho. Náš organizmus sa vyvíjal v priebehu miliónov rokov a elektrický zdroj svetla je tu 150 rokov. Život sa skrátka nestihol prispôsobiť.
Akú úlohu zohráva pri astrofotografii počasie? Musí byť vždy len jasná obloha?
To je ideálny stav. Počasie je v našich končinách obrovskou prekážkou. Niekedy sú v mesiaci dve-tri jasné noci, čo výrazne znemožňuje pozorovať a fotografovať oblohu. Oblaky nás často pripravujú aj o astronomické úkazy, no niekedy vedia i prekvapiť a, práve naopak, dianie na oblohe z vizuálneho hľadiska zdramatizovať.
Na nočnej oblohe sa stále niečo deje
Niekoľko Vašich fotografií použila NASA, ale predsa: máte snáď svoju obľúbenú, ktorá možno ani nebola zverejnená?
Väčšina uverejnených fotografií, najmä v poslednej dobe, patrí medzi moje obľúbené a veľmi si vážim, že som ich mohol zachytiť. Medzi moje obľúbené snímky však patrí aj fotografia, ktorá bola publikovaná nie ako astronomická snímka, ale ako geovedecká snímka dňa EPOD. Je to fotografia kométy Neowise, ktorá vznikala v spolupráci so skvelým českým astrofotografom Petrom Horálkom.
Ktorú nebeskú oblohu máte radšej – severnú, či južnú?
Na nočnej oblohe sa stále niečo deje. Niekedy vidieť úkaz iba na južnej, no niekedy práve iba na tej „našej“, severnej. Vo všeobecnosti je však južná obloha o čosi krajšia. Jasná časť Mliečnej cesty, ktorú my vidíme veľmi nízko nad obzorom i jej okolie, ktoré nevidíme vôbec, je práve dominantou južnej oblohy. Okrem iného na nej vidieť i dve krásne galaxie, Magelanove oblaky.
Ktorý je Váš najobľúbenejší vesmírny objekt?
Mne sa práve nesmierne zapáčila južná časť oblohy: krásna hmlovina Carinae, Južný Kríž či práve Magellanove oblaky, ktoré sú voľným okom nesmierne dobre vidieť!
Uživiť sa vzdelávacími aktivitami? Na Slovensku ťažké
Darí sa Vám živiť fotografiou?
Fotografiou sa neživím. Mojou prácou je celkovo popularizácia astronómie, či už v podobe prenosného planetária, ktoré sme s kolegyňou pred štyrmi rokmi založili, tvorba článkov a fotografií. Tá však tvorí iba okrajovú časť príjmu. Na Slovensku je, žiaľ, ťažké uživiť sa vzdelávacími aktivitami. Človek sa musí nesmierne obracať. Je to škoda, inak by šlo množstvo vecí jednoduchšie. Myslím, že to súvisí celkovo s ekonomickou situáciou, zameraním ľudí a mentalitou.
Aké máte ďalšie plány?
Venovať sa fotografii – najmä viac cestovať za úkazmi, byť v užšom kontakte s tmavou oblohou a mať množstvo plánov na tvorbu v budúcnosti. V roku 2021 chcem začať aj s prednáškami o fotografii, o nočnej oblohe a workshopmi.
Máte svoj „astrofotografický“ sen, ktorý by ste si rád splnili?
Úplne zatmenie Slnka! (úsmev) Za ním som sa v decembri 2020 vybral do Chile a kvôli počasiu aj neuspel. Je to hlavná vec na mojom bucket liste do ďalších rokov.