Slovenka roka Silvia Manduľáková: Dovoľme deťom pomáhať nám, inšpirujme ich
Slovenka roka v kategórii Podpora mladých talentov. Absolútna Slovenka roka 2023. V tomto prestížnom ocenení sa stretli hodnoty, inšpirácia a nádej, ktoré zakladateľka neziskovej organizácie EDUCTECH Silvia Manduľáková zladila do úprimného a silného spoločenského posolstva.
Silvia Manduľáková vníma spoločnosť, spoločenský status quo, spoločenské zmeny… v širších súvislostiach. Pohľad za horizont konvencií jej dovoľuje vnímať detaily, ktoré by mali byť samozrejmé, ale samozrejmosť ešte v cieli nie je. Uvedomuje si, že v žiadnom úspešnom príbehu nemôžeme preskakovať kapitoly. Scenár na ďalšiu stranu môžeme otočiť až vtedy, keď nás istia naše vlastné pevné základy. A práve to bolo pre ňu, ako zakladateľku neziskovej organizácie EDUCTECH, impulzom, aby svoju víziu premenila na poslanie s dôrazom na podporu inovatívneho a technického vzdelávania.
Dôvodom bola obsahová reforma v slovenskom školstve v roku 2008, ktorá znamenala odstavenie technických predmetov na vedľajšiu koľaj. Problém nevidela v tom, že ako učiteľka prišla o tri štvrtiny úväzku. Problém pre ňu predstavovala budúcnosť detí. Ternom nebola ani úprava osnov v roku 2013. Stále platilo, že praktická časť sa vo vzťahu k teórii vyučovala v pomere 30 k 70 percentám. No najmä… Triedy pre technické vyučovanie, vrátane ich vybavenia, boli v tom čase už len históriou.
Osud do rúk
Realita, kedy musela vyučovať praktickú časť v „klasických” triedach, bola kontraproduktívna, bez akejkoľvek pridanej hodnoty. Úspešných ľudí bez výnimky spája v ich životopisoch moment, kedy vezmú osud do vlastných rúk. V prípade Silvie Manduľákovej to znamenalo založenie neziskovej organizácie.
„Keďže som tejto myšlienke verila, neprekážalo mi, že som to začínala robiť na kolene. Moju víziu som komunikovala aj s katedrou techniky na mojej alma mater – Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre. Hoci mi mnohí fandili, predsa som mala pocit, že môjmu projektu veria len máloktorí. Moja motivácia však bola dostatočne silná. Neviem, či sa mi to za dvanásť rokov podarilo, lebo cieľom založenia EDUCTECH-u nebol úspech, ale pomoc, pomoc mladým ľuďom,” zdôraznila Silva Manduľáková.
Prianie je síce otcom myšlienky, ale nikto nedokáže predpovedať, ani bez omylu nakresliť, akým profesionálnym smerom sa jeho ratolesť bude uberať. Aby sa však príbeh mohol naplniť vnútorným uspokojením a bonusom v podobe úspechu, je kľúčové položiť si otázku. Kedy si človek začína budovať základy? Odpoveď – v detstve. Práve z toho dôvodu je pre Silviu Manduľákovú alfou a omegou vytvárať príležitosť a príležitosťou motivovať.
Malý veľký krok
Zároveň búra bariéry o komplikovanom know-how. Pripomína, že „malým krokom pre človeka, ale veľkým pre spoločnosť” je už len povzbudenie učiteľa, povzbudenie dieťaťa, súťaž o drobnú cenu, pretože deti dokážu nadchnúť a posúvať v práci na sebe i maličkosti.
„Pozná to každý, kto má alebo mal malé deti. Radosť dokážu mať z toho, keď si kreslia, strihajú, modelujú, pracujú s drevom. Ak niečo vyrobia, ak im dáme možnosť niečo vyrobiť, znamená to pre nich veľa. A pritom si treba uvedomiť, že si precvičujú jemnú motoriku, čo je nesmierne dôležité pre to, aby sa neskôr mohli stať šikovnou kaderníčkou, sochárom, zubárom, jednoducho čímkoľvek. Zároveň sa u detí posilňuje priestorová predstavivosť, ktorá sa vyžaduje napríklad u architektov, inžinierov, stavebníkov…” uviedla S. Manduľáková.
Dovoľme deťom…
V dobe inovácií a umelej inteligencie upozorňuje, že nech je cieľ akokoľvek vznešený a prestížny, nesmú sa podceniť základy – základné zručnosti súvisiace s motorikou a elementárna manuálna gramotnosť. To všetko má pri rozvoji detskej osobnosti oveľa hlbší význam. Až po zvládnutí základov sa môžeme baviť o nadstavbe a s tým spojenými fenoménmi doby.
„Dieťa musí, resp. malo by spoznať samé seba. S tým je spojené aj budovanie jeho vlastnej dôvery. Kedysi sa deti učili od starých rodičov, rodičov, ktorí boli pre nich vzormi. Puto, ktoré si vybudovali k tomu, čo sa od nich naučili, bolo oveľa pevnejšie. Preto zdôrazňujem, aby sme deťom venovali pozornosť. Napr. jednoduché práce v záhrade zvládne každý. Dovoľme deťom, nech nám pomáhajú, nech sa učia, nech si budujú vzťah k manuálnej práci, lebo neskôr si ich to nájde pripravených bez ohľadu na to, čo sa v živote rozhodnú robiť,” pripomenula S. Manduľáková.
Počas nášho rozhovoru viackrát na konkrétnych príkladoch zdôraznila, že neexistuje profesia, ktorá by mala byť zaznávaná. Spoločenské stereotypy síce vytvárajú často obraz podľa rebríčka založeného na (fiktívnej) prestíži, ale Silvia Manduľáková sa ním neriadi.
„Čo je zlé na tom, ak aj žena vo vysokej manažérskej pozícii vie upiecť chlieb? Podľa mňa je to pre rodinu dar, ktorý ju spája. Poznám viacerých špičkových lekárov, ktorí vykonávajú náročné operácie, ale keď prídu domov, potrebujú svoju záhradu, ísť na ryby, zrelaxovať v kuchyni pri varení… Pandémia kovidu nám pripomenula, že nemusíme ísť pohodlne po všetko do obchodu. Byť kreatívny, dokázať improvizovať, vedieť sa vynájsť, to všetko sú hodnoty a prístup, ktorý naše deti posúva dopredu, preto by sme im mali ísť v tomto príkladom,” reagovala S. Manduľáková.
Poklona nominovaným Slovenkám
Anketa Slovenka roka nie je iba o nomináciách, hlasovaní a galavečere. Každá z nominovaných žien je osobnosťou. Talent vo všetkých jeho formách, ktorý sa im dostal, dokázali premeniť nielen na profesionálne pôsobivú kariéru, ale zároveň sa o neho rozhodli podeliť.
„Od nominácie do dnešného dňa som veľmi vďačná za každú ženu, ktorú som vďaka ankete Slovenka roka spoznala. Spoznala som nielen vzdelané a úspešné ženy, ale zároveň aj úprimné, vnútorne veľmi krásne a ľudské. Navzájom sme si medzi sebou veľmi priali, preto sa naše kontakty posledným stretnutím na galaprograme neskončili. Práve naopak, dohodli sme sa, že koncom augusta sa stretneme na Domaši,” dodala s úsmevom S. Manduľáková.
Napriek tomu, že sa naša spoločnosť posúva, predsa len ešte stále nie je samozrejmosťou, aby sme sa mohli baviť o tom, že predsudky sú kapitolou v učebnici dejepisu. Absolútna Slovenka roka s charizmou jej vlastnou a pokojom v hlase pripomína, že žena má právo nielen na rovnosť profesionálnych šancí, ale aj na akceptovanie vlastnej jedinečnosti.
„Pri všetkej úcte k mužom, ktorí nás tiež milujú a podporujú, svet je stále nastavený podľa ich pravidiel. Vždy sa očakáva, že žena bude racionálna, múdra, bude mať emócie pod kontrolou. Úprimne povedané, ženská stránka sa neakceptuje, no tým sa popiera podstata ženy. Prečo by sme nemohli akceptovať, že sa žena v konkrétnej chvíli cíti zle a rozplače sa?” pýta sa Silvia Manduľáková.
Rešpekt ženám
Nech premelieme tému mužský svet vs. ženský svet akýmkoľvek spôsobom, vždy… Vždy sa dostaneme k tomu, že žena je nenahraditeľná. Pretože žena je matkou! Tým je napísané, povedané všetko. Exkluzívnejší dôvod pre úctu a rešpekt neexistuje!
„Žena si fyziologicky prechádza rôznymi zmenami. Už len nábeh po pôrode na bežný plný pracovný výkon je veľmi náročný. Veľké uznanie si zaslúžia ženy, ktoré ostatnú doma celú materskú, hoci chápem a rešpektujem ekonomické dôvody, pre ktoré musia nastúpiť do práce skôr. Na druhej strane je to vizitka spoločnosti, ak ženám nie je dopriaty kratší pracovný čas a väčšie uznanie pre tie, ktoré sú s deťmi doma. Zamestnávatelia niekedy nechápu, že majú doma deti, ktoré sú choré alebo potrebujú odísť skôr domov, lebo dieťa vystupuje v škôlke,” ponúkla príklady S. Manduľáková.
EDUCTECH spolupracuje s materskými školami, aj univerzitami
Silvia Manduľáková založila neziskovú organizáciu EDUCTECH v roku 2011 s cieľom podporovať inovatívne a technické vzdelávanie. Popri technicky zameraných programoch však nezabúda ani na podporu detí v iných oblastiach.
V priebehu dvanástich rokov podporila viaceré materské školy, viac ako tridsiatku základných a stredných škôl. Taktiež aktívne spolupracuje s viacerými univerzitami a ich katedrami techniky.
V rámci Vranova nad Topľou sa podpory dostalo ZŠ Kukučínova, ZŠ Bernolákova, ZŠ JUH, ZŠ Sídlisko II, Amavet klubu pri Gymnáziu Cyrila Daxnera a v okrese napr. ZŠ Sačurov. Zabudnúť nemôžeme ani pomoc pri vydaní Knihy o histórii ulíc vo Vranove nad Topľou z pera Cyrila Melničáka. Najnovšia podpora bola zameraná na publikáciu regionálneho autora Michala Lakatoša OSUDY ZVONOV 2. (kde putovali zvony z kostolov zaplavených obcí na Domaši…)
Kto je Absolútnou Slovenkou pre Silviu Manduľákovú?
Anketa Slovenka rokaje prestížnym projektom, ktorého hlavným cieľom je čo najlepšie zviditeľniť ženy podieľajúce sa na raste krajiny. Objavuje a oceňuje v deviatich kategóriách ženy, ktoré sú uznávané odborníčky vo svojich profesiách, v oblasti umenia, zdravotníctva, vedy, športu, vzdelávania a tiež ženy, ktoré venovali svoju energiu charite a pomoci iným.
Anketa Slovenka roka za 15 rokov svojej existencie predstavila takmer 400 dám, ktoré svojimi príbehmi iniciovali a motivovali ostatné Slovenky. Vedeli skĺbiť pracovné povinnosti s povinnosťami rodiny, čo nie je jednoduché a dokázali vytvoriť hodnoty pre kultúrny, spoločenský, hospodársky, vedecký život a ovplyvniť našu spoločnosť.
„Absolútnou Slovenkou je pre mňa moja mamka, ktorá je mojim vzorom a inšpiráciou pre jej pokoru, pracovitosť a nekonečnú vytrvalosť pri starostlivosti o rodinu. Pre svoje deti, pre svoju rodinu sa dokázala vždy absolútne odovzdať. Za veľké šťastie považujem, že v jednom regióne žijeme štyri generácie žien – moja babka, mama, ja a moja dcéra. Práve dcére by som odovzdala ocenenie v kategórii mladé talenty. Istým spôsobom u mňa búra pozostatky predsudkov. Ako mladý človek mi dáva pohľad na rôzne situácie optikou jej generácie, čím reálne žijú, aké témy riešia a hlavne mi dovolí pochopiť ako rozmýšľajú,” odpovedala Silvia Manduľáková na otázku, kto je Slovenskou roka pre Absolútnu Slovenku roka.
Zhováral sa Imrich Makó.
Vyšlo vo Vranovských novinkách 1. júla 2023, publikované so súhlasom redakcie.
fotografie: Star Production, archív S. Manduľákovej