Profesor Milan Ďuriš: Rodičia by mali byť proti tomu, aby sa namiesto vyučovania techniky žiaci zametali školský dvor a zbierali odpadky

Prinášame vám článok profesora Milana Ďuriša o širších súvislostiach technického vzdelávania na Slovensku. Prof. PaedDr. Milan Ďuriš, CSc. je zástupcom vedúceho Katedry techniky a technológií Fakulty prírodných vied Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. Pravidelne organizuje konferencie o budúcnosti technického vzdelávania nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí. 

Na Slovensku je technické vzdelávanie akosi v úzadí. Je na to nejaký dôvod?

To že technické vzdelávanie v súčasnosti v 5. – 9. ročníku základnej školy (ZŠ) je stále nedocenené je spôsobené viacerými vplyvmi. Tým najdôležitejším, resp. najpodstatnejším vplyvom, dôvodom je  nesystémový prístup štátnej správy v oblasti vzdelávania na základných školách, ktorý sme začali registrovať už koncom deväťdesiatych rokov 20. storočia. Tento nesystémový prístup štátnej správy reflektovaný nekoncepčnou podporou technického vzdelávania sa veľmi negatívne prejavila v realizovanej školskej reforme základných škôl od roku 2008. Negatívny dopad školskej reformy na všeobecné vzdelávanie, ktorého súčasťou je aj technické vzdelávanie je tak silný, že jej dôsledky sú stále registrované v súčasnej základnej škole.

Treba pripomenúť, že školská reforma priamo likvidovala technické vzdelávanie v 5. – 8. ročníku ZŠ. Vyučovacie predmety prostredníctvom ktorých sa malo realizovať technické vzdelávanie od roku 2008 dostali minimálnu časovú dotáciu (0,5 hod/týždeň, neskôr 1 hod/týždeň, bez určenia ročníka). Okresné materiálové strediská dodávajúce polotovary, nástroje a náradie pre technické vzdelávanie postupne v okresoch  zanikali, podobne ako štátny podnik Učebné pomôcky. Zo strany vedenia základných škôl dochádzalo k neoprávnenej likvidácií odborných učební (dielní), technické vzdelávanie sa ocitlo na periférii ich záujmu a učitelia si technickým vzdelávaním dopĺňali v podstate len úväzok. Technické vzdelávanie sa zúžilo na zametanie školského dvora, zbieranie odpadkov a pod. Ciele formulované vo Vzdelávacom štandarde predmetu technika od roku 2008 sa nenapĺňali a technické vzdelávanie v základnej škole bolo na hranici existencie.

Ani výrazné zmeny v Štátnom vzdelávacom programe po roku 2013 nedokážu plnohodnotne zabezpečiť technickému vzdelávaniu na základnej škole také miesto, ako mu má patriť a v európskych vyspelých krajinách patrí. Zo strany štátnej správy aj na základe celospoločenskej požiadavky sa po roku 2015 začala venovať technickému vzdelávaniu väčšia pozornosť. Technické vzdelávanie je prezentované prostredníctvom predmetu technika v 5.- 9. ročníku s časovou dotáciou 1 hod./týždeň pre každý ročník s inovovaným obsahom vzdelávania, ktorý má napĺňať stanovené ciele predmetu.

Od šk. roka 2019-2020 však niektoré problémy v technickom vzdelávaní prezentovaným vyučovacím predmetom technika v ZŠ naďalej pretrvávajú. K najpodstatnejším možno zaradiť nedostatočné MTZ predmetu technika, veľmi vysoká nekvalifikovanosť učiteľov pre predmet technika (40,0 %), chýbajúce odborné učebne (dielne) na školách, chýbajúce učebnice pre nový obsah Vzdelávacieho štandardu predmetu technika, problematické zaradenie a výučba tematického okruhu ekonomika domácnosti, ktorý obsahuje rôznorodé tematické celky na ktoré učitelia vyučujúci predmet technika nemajú kvalifikáciu.

Pokiaľ sa nezmenia materiálno-technické podmienky vo vyučovaní predmetu technika v ZŠ, výučbu nebudú odborne realizovať kvalifikovaní učitelia a pokiaľ technické vzdelávanie nedostane v rámci všetkých základných škôl na Slovensku podporu a systémový prístup zo strany MŠVVaŠ SR i samospráv obcí a miest, tak na Slovensku bude naďalej technické vzdelávanie v úzadí, čo sa bude ešte viac negatívne odrážať v celej našej spoločnosti.

Prečo by vyučovanie techniky nemalo chýbať už v základnej škole? Aké zručnosti dáva deťom technické a pracovné vzdelávanie?

Už sa veľa povedalo a napísalo, prečo technické vzdelávanie realizované prostredníctvom predmetu technika má vo všeobecnom vzdelávaní v základnej škole svoje dôležité a žiadnym iným predmetom nezastupiteľné miesto. Prostredníctvom technického vzdelávania si žiaci osvojujú základné praktické zručnosti a návyky v rôznych oblastiach techniky pri opracovaní rôznych materiálov,  ktoré im neumožňuje žiadny vyučovací predmet zaradený do RUP v nižšom strednom vzdelávaní.

Žiaci si vytvárajú prostredníctvom produktívnej práce aj kladný vzťah k práci, nadobúdajú technickú gramotnosť, rozvíjajú tvorivé technické myslenie, učia sa riešiť technické problémy praktického charakteru. Čo všetko si dokážu žiaci osvojiť v technicky zameraných oblastiach prostredníctvom predmetu technika je jasne špecifikované vo výkonovom štandarde, ktorý je súčasťou inovovaného Vzdelávacieho štandardu predmetu technika.

Žiaci sami objavujú nové poznatky nielen v kognitívnej, v afektívnej, ale aj v psychomotorickej oblasti. V daných oblastiach si žiaci osvojujú kľúčové kompetencie. V technickom vzdelávaní  sú to také spôsobilosti, ktoré žiakom umožňujú objasniť prírodné znaky, používanie a ovládanie moderných technických prostriedkov, zvládnuť čítať technické údaje a vedieť ich uplatniť pri riešení technických problémových úloh.

Medzi kľúčové kompetencie žiaka v predmete technika možno zaradiť také zručnosti a spôsobilosti, ktoré sú pre žiakov práve v tomto prakticky zameranom predmete dominantné a na osvojenie nevyhnutné. Ide o nasledovné kategórie kľúčových kompetencií:

1. kognitívne schopnosti a spôsobilosti žiakov – obsahujú tvorivé myslenie pri riešení problémových úloh a situácií, kritické myslenie a hodnotenie informácií (textu, úloh, projektov), formulovanie záverov aj na základe pozorovania; tieto kompetencie sú konkrétne špecifikované vo výkonovom štandarde predmetu technika,
2. komunikačné schopnosti a spôsobilosti žiakov – znamená vyjadrovať sa ústne a písomne, vysvetľovať, zdôvodňovať, čítať s porozumením, pozorne počúvať, vyhľadávať, uchovávať informácie, komunikovať a používať informácie aj prostredníctvom IKT,
3. personálne schopnosti a spôsobilosti žiakov – obsahujú spôsobilosti zamerané na sebaovládanie (kontrolovať a regulovať svoje správanie, zachovať pokoj, prekonávať prekážky, byť spoľahlivý, zodpovedný sa svoje správanie, prácu, za výsledok);

sebauvedomovanie (poznať a hodnotiť sám seba, uvedomovať si klady a nedostatky seba samého, veriť si, byť výkonnejším v činnosti);

motivácia (motivovať seba samého do činnosti, motivovať sa pre vzdelávanie a sebavzdelávanie, byť cieľavedomý a iniciatívny v činnosti, usilovný, vytrvalý, disciplinovaný);

angažovanosť (vedieť sa presadiť – byť asertívny, aktívne sa zapájať do riešenia úloh, problémov, do záujmových technicky zameraných krúžkov na škole i mimo nej),

       4. interpersonálne schopnosti a spôsobilosti žiakov – dokázať pracovať v tíme, harmonicky spolupracovať so spolužiakmi, prispôsobiť sa aktivite ostatných žiakov, radiť sa navzájom, spoločne riešiť technicky zamerané úlohy, tolerovať odlišnosti spolužiakov, preberať spoluzodpovednosť za prácu tímu (spolužiakov).

Veľmi cenným východiskom pri osvojovaní si nových spôsobilostí a zručností vo vyučovacom procese v predmete technika sa môže stať individuálna skúsenosť žiakov získaná v ich praktickej činnosti v škole i mimo nej, v každodennom živote. Aj to je cesta ako rozvíjať zručnosti a spôsobilosti žiakov potrebných pre 21. storočie – kritické myslenie, tímová práca, osobná zodpovednosť, riešenie problémov, rozhodovanie, schopnosť učiť sa, digitálne zručnosti.

Mali by školy, ale i rodičia podporovať, aby deti získavali aj manuálne a pracovné zručnosti?

Čo sa týka základnej školy, tak podpora technického vzdelávania by mala ísť od učiteľa ktorý predmet technika vyučuje (mal by byť zanietený pre techniku, nadšenec techniky, inak nevzbudí záujem žiakov o techniku).

Učiteľa techniky by malo podporovať vedenie školy a vedenie školy by malo mať hľadať podporu pre technické vzdelávanie zo strany štátnej správy, samosprávy obcí a miest, ktorá základnú školu riadi a určitým spôsobom aj financuje.

Rodičia zohrávajú významný faktor v základnej škole a môžu aj prostredníctvom Rady školy, rodičovských združení požadovať, aby sa predmet technika vyučoval tak ako ostatné vyučovacie predmety, v ktorých žiaci získavajú aj manuálne a pracovné zručnosti.

Rodičia môžu sponzorsky pomôcť napr. pri materiálno-technickom zabezpečení predmetu technika. Rodičia môžu vedenie školy žiadať, aby sa predmet technika vyučoval odborne kvalifikovaným učiteľom, aby sa realizovalo praktické vyučovanie napr. návrh a tvorba výrobkov žiakmi, kde sa práve manuálne a pracovné zručnosti a návyky nielen nadobúdajú, ale aj rozvíjajú.

Rodičia by mali kriticky vystupovať proti tomu, aby sa namiesto vyučovania techniky zametal žiakmi školský dvor a zbierali odpadky.

Akými spôsobmi podporovať technické vzdelávanie na Slovensku?

Zo širšieho pohľadu možno stručne konštatovať, že podpora technického vzdelávania na Slovensku by mala byť v oblastiach, ktoré dlhodobo absentovali resp. stále v školách chýbajú. Jedná sa o nasledovné:

• doceniť spoločenský prínos technického vzdelávania najmä zo strany štátnej správy ktorá by mala realizovať systémovú, koncepčnú a stabilnú podporu a rozvoj, nie podporu a rozvoj len proklamovať,
• zabezpečiť kvalitné priestorové a fungujúce materiálno-technické zabezpečenie vyučovania predmetu technika,
• zabezpečiť výučbu kvalifikovanými učiteľmi s požadovanou odbornosťou (aprobácie technická výchova, technika),
• vyučovanie v predmete technika realizovať na základe Vzdelávacieho štandardu predmetu s výlučným zastúpením tematického okruhu technika s ročnou časovou dotáciou 33 hod/školský rok samostatne v 5. – 9. ročníku ZŠ,
• vytvorenie takých podmienok na kreatívne a zážitkové vyučovanie a učenie sa žiakov, ktoré vyvolajú a rozvinú záujem žiakov o techniku v širšom spektre, vytvoria u žiakov potrebný vzťah a úctu k práci a k technike, umožnia rozvoj talentov v jednotlivých vekových kategóriách žiakov v nižšom strednom vzdelávaní

Keď sa porovnávame so zahraničím, ako obstojí slovenská technika? 

Vo všeobecnosti možno konštatovať, že na základe rôznych monitoringov v ZŠ významne registrujeme v porovnaní s inými školskými systémami vo vyspelých európskych krajinách pokles vzdelávacej úrovne a tým pádom aj pokles vedomostí žiakov v sledovaných predmetoch v ZŠ na Slovensku. Tento pokles je dlhodobý a týka sa to aj technického vzdelávania, ktorého príčiny som podrobnejšie uviedol v odpovediach na predchádzajúce otázky.

Sú však ojedinelé výnimky, kedy žiaci, jednotlivci sa dokážu v rámci národných súťaži v technických oblastiach presadiť aj vo vyššej konkurencii. Výborne výsledky zaznamenávame najmä u žiakov stredných odborných škôl s technickým zameraním na medzinárodných súťažiach najmä v oblasti elektroniky, robotiky, mechatroniky. V konečnom dôsledku sú to bývali absolventi základných škôl, čo nasvedčuje tomu, že aj na základných školách máme talenty v oblasti technického vzdelávania.

Uskutočnilo sa už 34. ročníkov medzinárodnej vedeckej konferencie o technickom vzdelávaní, ktoré organizujete v Banskej Bystrici. Čo je cieľom a zmyslom tejto konferencie?

V priebehu jednotlivých rokov, aká bola pozornosť a dôležitosť venovaná polytechnickému, neskôr technickému vzdelávaniu na národnej úrovni zo stany orgánov štátnej správy sa stanovovali ciele na podporu a rozvoj tohto vzdelávania.

V  posledných  rokoch  cieľom  konferencie  je  prezentácia výsledkov práce vedeckých, vedecko-výskumných a pedagogických pracovníkov  na Slovensku a v zahraničí v nasledovných oblastiach:

–   základný a aplikovaný výskum,

–   aplikácie informačných technológií vo výučbe,

–  didaktické a odborné problémy vo výučbe odborných predmetov na stredných a vysokých  školách

–   didaktické problémy a ich riešenie v rámci pregraduálnej prípravy učiteľov predmetu technika na učiteľských fakultách,

–  didaktické problémy technického vzdelávania  a  ich riešenie v primárnom a v nižšom strednom vzdelávaní.

Je potrebné spomenúť, že  od roku 2016 organizujeme aj workshopy, ktoré sú súčasťou konferencie a korešpondujú s jej zameraním. Sú prioritne určené učiteľom vyučujúcich predmet technika v 5.- 9. ročníku ZŠ na Slovensku a každý rok majú iné zameranie. Zameranie workshopov vychádza z obsahu inovovaného Vzdelávacieho štandardu predmetu technika. Účastníci, učitelia základných škôl si osvojujú metodiku práce s rôznymi metodickými materiálmi a učebnými pomôckami s cieľom, uplatniť ich vo výučbe so žiakmi a tak zatraktívniť a prehĺbiť technické poznatky žiakov.

Keď sa obzriete späť po týchto 34. ročníkoch, čo by ste označili ako najväčší úspech alebo čosi, čo sa touto konferenciou podarilo dosiahnuť?

V každom roku organizovania odbornej neskôr vedecko-odbornej konferencie Katedrou technickej výchovy Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici, neskôr a v súčasnosti Katedrou techniky a technológií Fakulty prírodných vied UMB v Banskej Bystrici,  boli prezentované nové poznatky domácimi i zahraničnými účastníkmi v oblasti vedeckého bádania i v oblasti vzdelávania (riešenie metodických a didaktických problémov), ktoré významnou mierou v danom období posúvali polytechnické resp. technické vzdelávanie dopredu. Jednalo sa predovšetkým o vzájomnú výmenu informácii, spoločné hľadanie riešenia problémov, ktoré často boli rovnaké v Československu, resp. na Slovensku i v okolitých susedných krajinách. Konferencia sa stala platformou, kde začali vznikať spoločné medzinárodné tími odborníkov na riešenie kľúčových problémov technického vzdelávania nielen na Slovensku, ale i v zahraničí.

Spoločne riešiť problémy technického vzdelávania na národnej úrovni je deklarované aj tým, že už niekoľko rokov sú spoluorganizátormi konferencie aj Pedagogická fakulta UKF v Nitre a Fakulta humanitných a prírodných vied  PU v Prešove.

Od roku 2008 až po súčasnosť je na konferenciách riešená problematika technického vzdelávania ako dôsledok realizovanej nevydarenej školskej reformy v Slovenskej republike. Aj prostredníctvom konferencie a podpore jej účastníkov bolo možné od roku 2013 postupne realizovať zmeny v technickom vzdelávaní na ZŠ. Významnou mierou sa o to zaslúžili predovšetkým garanti konferencie, ktorí boli a niektorí stále sú aj členmi predmetovej komisie pre vzdelávaciu oblasť Človek a svet práce pri ŠPÚ v Bratislave. Jedná sa o prof. Ing. Tomáša Kozíka, DrSc., prof. PhDr. Máriu Kožúchovú, CSc., prof. PaedDr. Jozefa Pavelku, CSc. a prof. PaedDr. Milan Ďuriša, CSc.

Pretrvávanie problémov v technickom vzdelávaní v základnej škole spôsobené školskou reformou, ale najmä ich spoločné riešenie bolo dokumentované aj tým, že od roku 2017 sa spoluorganizátorom konferencie stáva aj ŠPÚ v Bratislave a EDUCTECH, n.o. z Vranova nad Topľou. Inak to nie je ani v roku 2019.

V roku 2017 sa konferencie osobne zúčastnila aj Mgr. Ingrid Kováčová, riaditeľka odboru ZŠ, MŠVVaŠ SR, ktorá na konferencii prezentovala postoje ministerstva k riešeným problémom, čím bol prejavený záujem spoločne riešiť nahromadené problémy.  V posledných rokoch sa konferencie zúčastňovali aj zástupcovia firmy Kvant, s.r.o., Bratislava, i z odborného nakladateľstva Dr. Jozef Raabe Slovensko, s.r.o.

V roku 2017 EDUCTECH, n.o. z Vranova nad Topľou na konferencii zastupoval Mgr. Matúš Demko a v roku 2018 PaedDr. Silvia Manduľáková, PhD., riaditeľka neziskovej organizácie. EDUCTECH, n.o. v roku 2018 významne podporila konferenciu finančne i prostredníctvom dodaných učebných pomôcok, ktoré si prevzali na konferencii zúčastnení učitelia ZŠ z rúk pani riaditeľky. Učebné pomôcky boli venované organizáciou na podporu vyučovania premetu technika v zmysle inovovaného vzdelávacieho štandardu.

Aké sú trendy v technickom vzdelávaní? Čo môžeme očakávať v budúcnosti?

Technologický pokrok súvisí s rôznymi oblasťami, ktoré sa viac, či menej dotýkajú života človeka. Minulosťou je už éra len implementácie počítačov do výroby a automatizácie, vrátane nahradzovania pracovníkov na montážnych linkách strojmi a robotmi. Nastupuje Priemysel 4.0, kde počítače a automatizácia fungujú úplne iným spôsobom. Významnú úlohu zohráva nová výroba, kde podstatnú úlohu plnia roboti vzdialene pripojení k počítačovému systému,  ktorí sú schopní rozhodovať sami o sebe, strojovo sa učiť a prispôsobovať sa i nie celkom očakávaným situáciám.

V kontexte Slovenskej republiky nie je základná otázka, či sa Priemysel 4.0 blíži a dotkne sa našej krajiny, ale ako rýchlo. Priemysel 4.0 so sebou prináša celú radu dopadov. Nakoľko je každá spoločnosť vzájomne prepojeným systémom, musí na túto situáciu zákonite reagovať nielen oblasť priemyslu, ale i ľudských zdrojov, vrátane vzdelávania. Nové výzvy na trhu práce žiadajú prehodnotenie funkcie a obsahu vzdelávania od základných škôl až po vysoké školy. Je teda nevyhnutné zahájiť inovačné aktivity spojené s prichádzajúcou priemyselnou revolúciou 4.0, aby sme boli schopní pripraviť mladú generáciu nielen na nové požiadavky trhu práce, ale i na dnes ešte nie celkom obvyklé možnosti bežného života. Je zrejmé, že vzdelávanie musí na očakávané zmeny reagovať v kontexte nových požiadaviek a je žiadúce, aby boli vhodne transformované.

Článok prof. Milana Ďuriša si môžete stiahnuť aj ako PDF súbor.