Popularizátor fyziky František Kundracik: Moje videá majú hlbšie posolstvo. Podporovať kritické myslenie a bojovať proti hoaxom

12.4.2021

Doc. RNDr. František Kundracik, CSc., patrí medzi propagátorov fyziky, za čo ho odmenili aj Cenou za vedu a techniku. Jeho youtubeové videá o škodlivosti žiarenia z mobilných telefónov či o tajomstvách fujár, majú sledovanosť v desiatkach tisíc divákov. Za rok 2020 bol finalistom ESET Science Award, ako výnimočný slovenský pedagóg, zaujal modelovaním svetelného znečistenia. Pôsobí na Katedre experimentálnej fyziky Fakulty matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave.

V článku nájdete:

Teoretická a experimentálna fyzika sa podporujú a spolupracujú

Laicky: aký je základný rozdiel medzi teoretickou a experimentálnou fyzikou?

Sú to dva navzájom sa dopĺňajúce a navzájom sa podporujúce prístupy ku skúmaniu sveta. Po získaní základných experimentálnych poznatkov o nejakom jave spravidla nastupuje jeho teoretická analýza, teda hľadanie jeho vysvetlenia pomocou už známych teórií, pomocou analógií a podobne. Výsledkom je predstava o tom, ako jav funguje a tiež predpovede ďalších efektov, ktoré by sa mali dať experimentálne pozorovať. Experimentálni fyzici tieto experimenty urobia a ich výsledky teoretickú predstavu potvrdia, alebo vyvrátia a často pritom získajú ďalšie zatiaľ neznáme poznatky, ktoré sú novou inšpiráciou pre teoretických fyzikov. V našom tíme, ktorý sa zaoberá modelovaním svetelného znečistenia, majú zastúpenie teoretickí aj experimentálni fyzici, ktorí navzájom úzko spolupracujú.

Čím si vás získala práve experimentálna fyzika a elektronika, ktorým sa venujete?

Vždy ma lákali fyzikálne pokusy, najmä tie, ktoré sa dali urobiť aj v domácich podmienkach. Je iste zaujímavé si o fyzike čítať, ale vidieť demonštračný experiment, alebo si ho dokonca sám urobiť, to je podľa mňa úplne iná zábava. Preto aj dnes hrajú experimenty počas mojich prednášok dôležitú úlohu. Prirodzeným pokračovaním boli experimenty, ktorých výsledkom bolo zmeranie nejakej veličiny, čo sa v dnešnej dobe robí často elektronickými prístrojmi a systémami. A tak, keď som ku koncu štúdia na gymnáziu rozmýšľal nad ďalším pokračovaním, nevedel som sa rozhodnúť medzi štúdiom elektroniky na Elektrotechnickej fakulte STU, alebo v rámci fyziky na Prírodovedeckej fakulte UK. Nakoniec padla voľba na fyziku a neľutujem, bolo to dobré rozhodnutie. Mal som tú česť, že ma analógovú elektroniku učil Ing. Šurka, dizajnér prvých československých televízorov a číslicovú elektroniku doc. Fischer, človek mimoriadne ochotný sa venovať študentom aj na úkor svojho voľného času.

Je matfyz in?

Na matfyze je veľa šikovných ľudí, ktorí sú medzinárodne uznávanými odborníkmi. Študenti sa preto majú možnosť zapojiť do práce v rámci vedeckých kolektívov a podieľať sa tak na riešení problémov, ktoré sú aktuálne, a teda „in“. Nezriedka sa stane, že najšikovnejší študenti sú spoluautormi vedeckých publikácií, uverejnených vo významných vedeckých časopisoch už v rámci magisterského štúdia, alebo dokonca v rámci bakalárskeho štúdia. U bežnej populácie sú však „in“ najmä sociálne siete, youtube a podobne. Naša fakulta sa preto angažuje aj v tejto oblasti a náš popularizačný kanál „MatFyzJeIn“ je najsledovanejším univerzitným kanálom v strednej Európe.

Popularizačné videá majú hlbšie posolstvo: podporovať kritické myslenie a bojovať proti hoaxom

Venujete sa popularizácii fyziky, na internete sú mnohé Vaše zaujímavé videá. Prečo sprístupňujete fyziku aj pre širšiu verejnosť?

Spočiatku sme na internet umiestňovali najmä popularizačné videá určené pre stredné školy a vyššie ročníky základných škôl. Cieľom bolo dostať fakultu do povedomia študentov, ale aj širšej verejnosti. Mnohé popularizačné videá však majú aj hlbšie posolstvo, ako je napríklad podpora kritického myslenia a boj proti hoaxom. Tieto videá sú veľmi obľúbené, napríklad iba dve moje videá o mikrovlnke a mobilných telefónoch mali v roku 2020 takmer pol milióna pozretí.

Neskôr sme na internet umiestnili aj záznamy bežných prednášok pre našich študentov, môj cyklus prednášok z elektromagnetizmu bol jedným z prvých. Niektorí kolegovia mali spočiatku obavy, že umiestnením prednášok na internet sa stratí motivácia študentov chodiť na prednášky do posluchární, ale minimálne v mojom prípade sa to nepotvrdilo. Naopak, je to možnosť pozrieť si prednášku vo vhodnom čase aj pre študentov, ktorí sú aktuálne napríklad chorí. Ako doplňujúci zdroj informácií sú tieto prednášky využívané aj študentami v Českej republike. Nezriedka sa stane, že po zverejnení úvodnej prednášky k niektorému predmetu, dostaneme stovky žiadostí o nahratie celého cyklu prednášok.

Popularizácia v sebe skrýva minimálne jednu ťažkosť: ako o zložitých veciach hovoriť jednoducho, prípadne jazykom adekvátnym pre detského či mladšieho poslucháča. Ako to riešite?

Toto je jedna z najťažších vecí pri príprave popularizačného podujatia, ale aj bežných prednášok pre vysokoškolákov. Ale aj počas samotnej prednášky sledujem neverbálne prejavy poslucháčov a podľa ich reakcií upravujem tempo a aj obsah prednášky. Napríklad prednášku o nízkych teplotách s pokusmi s tekutým dusíkom, sa mi podarilo upraviť do rôznych podôb tak, že bola zaujímavou pre gymnazistov, pre žiakov základných škôl a aj pre predškolákov. Samozrejme, zjednodušenie nesmie poslucháčov zavádzať nepravdivými informáciami. Skôr ide o to, vysvetliť jav na primerane hlbšej úrovni, než majú poslucháči, ale nezahltiť ich množstvom nových informácií. U popularizačných prednášok sa mi osvedčilo vybrať 3 – 4 „posolstvá“, ktoré chcem, aby si poslucháči zapamätali a na tieto sa zamerať.

Objav svoje talenty: Musí fungovať trojuholník žiak-škola-rodina

Ako môžu mladí ľudia objaviť svoje talenty? Môže pomôcť rodina či škola? Čo pomohlo Vám?

Na objavenie nadania a rozvoj talentu treba, aby bol funkčný trojuholník žiak-škola-rodina. Nadaný žiak sa nerozvinie (alebo iba s ťažkosťami), ak nebude mať podporu v rodine a nebude mať dobrého učiteľa. Zatiaľ, čo podpora žiaka rodičmi sa predpokladá akosi automaticky (ale nemusí to tak byť vždy), zďaleka nie všetci žiaci majú šťastie mať učiteľa, ktorý sa je ochotný sa im venovať vo svojom voľnom čase.

Mňa k fyzike pritiahol učiteľ fyziky pán Magula už na základnej škole. Okrem toho, že organizoval fyzikálny krúžok, zapojil nás aj do fyzikálnej olympiády. Jeho zanietenie pre fyziku a pokusy ma už nikdy neopustilo. Nie je preto pre mňa prekvapením, že úspešní slovenskí vedci v prieskume agentúry ARRA uviedli, že k vedeckej kariére ich na základnej škole motivovali najmä súťaže a dobrý učiteľ. To je aj jedným z dôvodov, prečo sa podieľam na organizovaní súťaže Olympiáda mladých vedcov (IJSO) pre žiakov základných škôl a Turnaja mladých fyzikov (IYPT) pre stredoškolákov.

Na fujare si aj pravidelne zahrám

Hrávate na fujaru?

Charakteristický zvuk fujary ma fascinoval už na základnej škole. Vždy som mal v pláne vyrobiť si vlastnú fujaru a naučiť sa na nej hrať. Tento sen som však na dlhé roky odložil a vrátil som sa k nemu až oveľa neskôr, keď som si urobil prvú, nie veľmi vydarenú, malú fujarku z bazy. Pri návrhu fujarky (napríklad výpočte polohy dierok) som sa zoznámil s fyzikou stojacou za tónmi fujary. Keď sa mi neskôr dostala do rúk profesionálna fujara, bol už iba krôčik k novej popularizačnej prednáške o fujare a píšťalkách. Prednáška mala veľký úspech a dostal som sa s ňou až do televízneho programu Neskoro večer. Vzápätí sa mi ohlásil vynikajúci výrobca fujár, píšťaliek a gájd Roman Bienik z Hričova, s nápadom na spoločnú prednášku, kde by on hovoril o histórii a výrobe týchto ľudových nástrojov a tiež by na nich zahral, ja by som povedal niečo o ich fyzike a umeleckým slovom by nás doplnil herec a recitátor Jozef Šimonovič. A tak sme sa dali dokopy a pravidelne navštevujeme rôzne kultúrne ustanovizne a školy na Slovensku. Pod vedením Romana Bienika som si vystrúhal aj vlastnú, dobre znejúcu fujaru, jednu kratšiu som dostal do daru a mám ju stále so sebou v aute, takže si na fujare aj pravidelne zahrám.

foto: archív F. Kundracika, FMPH UNIBA

Na záver vás prosíme o podporu našej organizácie 2% z vašej zaplatenej dane. Ďakujeme!