MARTIN ŠTUBŇA: Matematikou trénujeme najdôležitejší sval. Mozog
Pochádza z Nitry, býva v Banskej Štiavnici a zakrátko sa sťahuje do okolia Martina. Je popularizátor fyziky, učiteľ, spolupracuje s Komenského inštitútom. Výučba fyziky a matematiky je podľa neho nesprávne koncipovaná a na hodinách je málokedy čas na hĺbkové experimentovanie a objavovanie všetkých dôsledkov. „A potom sa nemôžeme diviť, že žiaci nemajú radi predmet, v ktorom nevedia poznatky uchopiť na základe vlastnej skúsenosti,“ vraví v rozhovore pre eductech.sk Martin Štubňa.
Pochádzate z Nitry. Ako je toto mesto naklonené fyzike či technike? Pôsobí tam viacero vedeckých pracovísk zameraných práve na tieto oblasti. Je to tam cítiť?
V poslednom období mesto Nitra podporuje viaceré aktivity zamerané na propagáciu fyziky. Napríklad v spolupráci s PaedDr. Ľubomírou Valovičovou, PhD. sa organizujú aktivity pre deti v materských školách. Jednou je fyzikálne vzdelávanie nazvané Hráme sa na Einsteina, ktoré prebieha počas celého školského roka. Tiež sa konáva popularizačná prezentácia pre deti v MŠ s názvom Fyzikálny kufor. Na Univerzite Konštantína Filozofa sa zas organizuje Vedecký deň detí alebo fyzikálna show Fyzika naživo. Nielen mesto a školy sú naklonené takejto propagácii vedy a techniky, ale tiež nákupné centrum Mlyny niekoľkokrát organizovalo vedecký jarmok a hostilo viacero fyzikálnych aj technických výstav.
Čím Vás zlákala Banská Štiavnica, kde momentálne žijete?
Banská Štiavnica je nádherné historické mesto. Ale vybral som si ju čisto z existenčného hľadiska. Po škole som sa snažil zamestnať ako učiteľ na strednej škole a najbližšie voľné miesto, ktoré bolo k dispozícii bolo práve v Štiavnici. Aj keď sa môj pobyt v tomto meste končí (v lete sa sťahujeme do okolia Martina), mesto a hlavne škola, na ktorej učím ma za tieto roky posunuli ďalej. Z hľadiska profesie hlavne kvôli tomu, že fyziku som učil aj v anglickom jazyku, ale tiež som mal na starosti celý fyzikálny labák, čo mi umožňovalo skúšať rôzne zaujímavé experimenty, využiteľné buď na hodinách alebo ako projektové zadanie.
Ako ste v sebe objavili svoje povolanie? Bola to vec náhody, šťastia, alebo skôr je to výsledok cieľavedomej práce?
Odmala som robil animátorov na rôznych táboroch a preto som už ako teenager vedel, že chcem byť učiteľ. Výber predmetov bol však viac náhodou a šťastím. Na strednej škole mi išla veľmi dobre matematika a hľadal som, akú kombináciu si k tomu pridám. Rozhodoval som sa medzi fyzikou a informatikou. Napokon vyhrala fyzika. Na univerzite som sa však stretol s ľuďmi, ktorí boli zanietení pre fyziku a celkovo popularizáciu vedy. Vďaka nim som rozvíjal svoje chápanie fyziky a získal nadšenie pre jej vyučovanie.
V Banskej Štiavnici teda učíte matematiku a fyziku. Ako berú žiaci tieto predmety? Majú to radi?
Myslím si, že majú radi tú praktickosť fyziky. Keď sa robia experimenty alebo pokusy. Ale vo všeobecnosti neradi uvažujú. Mojou obľúbenou otázkou je prečo?
Prečo?
Teda, aby žiaci nielen tipovali správny výsledok, ale sa skôr zamysleli, na základe akej skúsenosti / vedomosti môžem niečo tvrdiť. Zároveň však musím povedať, že tieto predmety a najmä fyzika sú zle konceptuálne nastavené a na hodinách je málokedy čas na hĺbkové experimentovanie a objavovanie všetkých dôsledkov. A potom sa nemôžeme diviť, že žiaci nemajú radi predmet, v ktorom nevedia poznatky uchopiť na základe vlastnej skúsenosti. Samozrejme, nájdu sa aj výnimoční študenti, ktorých tieto predmety bavia, sú aktívny v rôznych projektoch a súťažiach. Škoda, že ich je tak málo.
Matematika a fyzika sú zle konceptuálne nastavené a na hodinách je málokedy čas na hĺbkové experimentovanie a objavovanie všetkých dôsledkov. A potom sa nemôžeme diviť, že žiaci nemajú radi predmet, v ktorom nevedia poznatky uchopiť na základe vlastnej skúsenosti.
Prečo je dôležité ovládať matematiku?
Matematika je veľmi vhodný nástroj na popísanie javov v našom svete. Má jasné a dobre stanovené pravidlá, ktorým môže porozumieť každý a môže ich využiť pri popise daného javu. Je to akoby jazyk, ktorý nám veľmi presne popisuje situáciu. Jedinou podmienkou je ovládať ho. Možno by niekto namietal, že nepotrebuje matematiku k životu, pretože nie je vedec, ani konštruktér, či technik. Ale matematika je viac ako len technika. Je to aj umenie. A v neposlednom rade veľmi dobrý nástroj na trénovanie nášho najdôležitejšieho svalu –mozgu.
Vždy, keď chcete pochopiť, ako funguje príroda. Keď chcete vylepšiť nejaký nástroj, či zariadenie. Na fyzike je najlepšie to, že je naozaj všade okolo nás a tak je určite aj v tej oblasti, ktorá človeka zaujíma. Napríklad ak hudobník pochopí základné fyzikálne princípy tvorby tónu v dychovom nástroji, môže vymyslieť nové nástroje s odlišnou farbou zvuku, alebo vyrobí saxofón z odpadového materiálu. Najviac sa fyzika zíde, keď robíte niečo praktické, rukami. Vtedy je dobrým nástrojom na malé zlepšováky.
Na fyzike je najlepšie to, že je naozaj všade okolo nás, a tak je určite aj v tej oblasti, ktorá človeka zaujíma.
Venujete sa popularizácii fyziky. Prečo je o nej dôležité hovoriť “populárne”?
Matematika ako jazyk je veľmi komplexná. Podobne aj fyzika alebo iné vedy vedia riešiť náročné a komplikované úlohy, ktorých riešenie je síce elegantné, ale bežný človek mu nerozumie. A teda ani nezaujme žiadneho poslucháča. Na to, aby sme nadchli niekoho pre vedu, potrebuje najskôr sám mať chuť skúmať a experimentovať. A tú chuť môže získať práve vtedy, keď vidí niečo zaujímavé, keď si môže fyziku chytiť vlastnými rukami a otestovať, ale zároveň sa mu dostane vysvetlenie, ktoré je schopné pochopiť. Prípadne ho nasmeruje k ďalšiemu hľadaniu.
Spolupracujete s Komenského inštitútom. V čom vidíte prínos tejto organizácie?
Najväčší prínos je v tom, že je to organizácia, ktorá sa rozhodla investovať čas, energiu, skúsenosti odborníkov a v neposlednom rade aj financie do života učiteľov a tým zlepšovať jednak ich samotných, ale na základe tohto posunu, posúvať celé školstvo a vzdelávanie dopredu. Je to beh na dlhé vzdialenosti, ale je perfektné, že niekto už začal bežať. A ostatní sa môžu postupne pridávať.
foto: archív M. Štubňu