Mária Kožuchová: Technika je moja celoživotná láska

Učiteľstvu sa venuje 49 rokov a stále jej nechýba zápal pre svoju prácu. Venuje sa technike i mediálnej výchove, napísala učebnice o prvouke, vlastivede či dopravnej výchove. Podľa nej musí mať dobrý učiteľ kladný vzťah k žiakom, ale i nadšenie a zanietenie pre učiteľské povolanie. Profesorka Mária Kožuchová z Katedry predprimárnej a primárnej pedagogiky Pedagogickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. 

Eductech sa venuje rozvoju technického vzdelávania. Je podľa Vás potrebný predmet technika?

Celý svoj profesionálny život hovorím a píšem, aký význam má technika a prečo je dôležitá.

Aký je Váš vzťah k technike – aj ako k predmetu, aj k technológiám, ktoré sú všade okolo nás?

O svojom vzťahu k technike som napísala niekoľko monografií a štúdií. Jednou vetou: technika je moja celoživotná láska od študentských čias.

Ako sa Vám osobne podarilo nájsť Vaše povolanie? Čo Vám dáva akademická práca?

Som učiteľka primárneho stupňa. Túto profesiu som vyštudovala a zostala som jej verná celý život. Zaujímavé je, že už počas vysokoškolského štúdia som inklinovala k technike, hoci som si mohla vybrať ľubovoľné zameranie. Diplomovú prácu som písala na tému: Minulosť, súčasnosť a budúcnosť pracovnej výchovy. Po skončení štúdia som učila žiakov zo nevýhodného sociálneho prostredia v ZŠ v Jarovniciach. Tam som zistila, aká pracovná výchova je dôležitá pre rómskych žiakov. Rozvíjala som ich pracovné zručnosti prostredníctvom aktivít, ktoré boli pre nich príťažlivé. To ma priviedlo k publikovaniu dobrých skúsenosti a neskôr k napísaniu rigoróznej práce.
Čo mi dáva akademická práca? Maximálne uspokojenie. Učím už 49 rokov a som nesmierne šťastná, že som si vybrala práve toto povolanie.

Je ľahké byť v dnešnej dobe učiteľom?

Nikdy to nebolo ľahké. Povolanie učiteľa vyžaduje sebaobetovanie. Mám radosť z toho, že pomáham iným rozvíjať ich osobnosť. Je to veľké šťastie, ak zistíte, že tých, ktorých ste viedli Vás prerástli a veľmi dobre sa v živote uplatnili.

Aké vlastnosti by mal mať dobrý pedagóg?

Kompetencie učiteľa sú publikované mnohými autormi, ktorí sa pretekajú vo vytváraní stále nových a nových kompetencií. Podľa mňa je dôležité, aký je učiteľ v triede, keď začne vyučovacia hodina. Skvelý učiteľ je ten, ktorému žiaci doslova lipnú na perách, nadšene prijímajú jeho návrhy, nechajú sa nim inšpirovať a rozvíjajú jeho nápady aj vo svojom voľnom čase. Som zástanca tézy, že každý učiteľ môže byť úspešný. Nevyhnutnou požiadavkou ale je, aby sa učiteľ vyznačoval kladným vzťahom k žiakom, nadšením a zanietením pre učiteľské povolanie.

Veľa sa hovorí o kríze školstva – na všetkých úrovniach. Je to naozaj tak? Ako z krízy von? Kde je jej príčina?

Krízy v školstve môžeme chápať na viacerých úrovniach:

• finančné nedocenenie (tým pádom sa na učiteľské povolania hlásia priemerní až podpriemerní študenti),
• neustále reformy v školstve (demotivujú aktívnych učiteľov, lebo len čo si vypracujú skvelý systém vzdelávania, príde nová reforma),
• príliš veľký zásah rodičov do výchovy a vzdelávania – podceňovanie učiteľov rodičmi,
• nedostatok učebníc a učebných pomôcok ….

Nevyhnutnou požiadavkou ale je, aby sa učiteľ vyznačoval kladným vzťahom k žiakom, nadšením a zanietením pre učiteľské povolanie.

V čom vidíte nové trendy vo vzdelávaní i pedagogike?

Zaujímavosťou každej školy je, že má na internetovej stránke vypracovanú SWOT analýzu. Odkrýva svoje silné i slabé stránky, ale aj návrhy na zlepšenie. Je to dobrá cesta, len je potrebné, aby sa niekto podujal identifikovať prínosy vo vzdelávaní, aby sme sa dokázali poučiť z vlastných chýb. Spomínam si, ako naša delegácia navštívila Fínsko so zámerom prebrať ich vzdelávací systém. Prejavili veľké prekvapenie, pretože Fíni svoj vzdelávací systém prebrali z bývalého Československa ešte koncom minulého storočia, ale prispôsobili ho vlastným podmienkam, preto je ich vzdelávací systém dobrý.

Venujete sa okrem iného aj mediálnej výchove. Prečo je potrebná?

Mediálna výchova je potrebná nato, aby mladí ľudia dokázali kriticky zhodnotiť informácie, s ktorými sa v médiách stretávajú, či sú to média printové alebo elektronické. Žiaľ, mediálna výchova u nás je veľmi zanedbávaná. Pravdepodobne nestačí len prierezová téma, ale mediálna výchova by sa mala realizovať v spolupráci viacerých ministerstiev (minimálne za spoluúčasti Ministerstva kultúry). Mala by sa realizovať nielen v škole, ale aj v osvetových centrách.

Ste spoluautorkou učebnice vlastivedy. Majú žiaci záujem o spoznávanie vlasti? V čom je Slovensko zaujímavé?

Áno, je to pravda. Som spoluautorkou nielen vlastivedy, ale aj prvouky (spracovávala som aj spoločenskovednú oblasť prvouky). Vlastiveda spolu s prvoukou a prírodovedou zastupujú na primárnom stupni tzv. vecné odbory, t.j. disciplíny, ktoré sa zaoberajú výkladom reálneho sveta. Konkrétne vlastiveda sa zaoberá ľudskou spoločnosťou a miestom človeka v nej v čase a priestore. V dôsledku dobovej podmienenosti a častým zmenám v koncepcii vlastiveda patrí k najmenej ustáleným disciplínam základného vzdelávania.
Na otázku, či žiaci majú záujem o spoznávanie vlasti neviem jednoznačne odpovedať, pretože som im takúto otázku nikdy nepoložila. Viac ma zaujímalo, či spôsob, ktorým prezentujem poznatky o vlasti, je pre nich prijateľný. Vlastiveda je učebný predmet, ktorý skúma reálny svet, v ktorom sa žiak bezprostredne pohybuje. Vzdelávacie činnosti sú zamerané na podnecovanie poznávacej zvedavosti a skúmanie javov a udalostí, ktoré sú spojené s bezprostredným životným prostredím žiaka.
Na tretiu otázku nechcem odpovedať za seba (v čom je Slovensko zaujímavé), ale za žiakov, ktorí sa vyjadrovali k témam v učebnici. Žiakov najviac zaujímala ľudová kultúra krajiny. Zaujímali ich národné piesne, tance, remeslá, kroje, tradičný spôsob stravovania, architektúra a iné poklady ľudovej kultúry. Vo vlastivede sme ľudovej kultúre venovali celý tematický celok, pretože ľudová kultúra bola súčasťou vzdelávacieho štandardu. Po novej reforme (2015) ľudová kultúra už nie je súčasťou vzdelávacieho štandardu. Z prvkami ľudovej kultúry sa žiaci môžu oboznámiť len útržkovito, čo považujem za dosť veľký nedostatok.

Napísali ste tiež učebnicu o dopravnej výchove. Ako sú dnes naše deti pripravené na to, aby sa vedeli pohybovať po komunikáciách a zvládať dopravné situácie?

Dopravnej výchove som venovala niekoľko rokov života, pretože som vytvorila (v spoluautorstve) 5 učebníc. Štyri učebnice pre primárny stupeň a jednu učebnicu pre druhý stupeň základnej školy. Konkurz na učebnice bol vypísaný v roku 2008 (vtedy bol ministrom školstva Ján Mikolaj – ako profesor VŠD v Žiline dopravnú výchovu považoval za veľmi potrebnú.) O význame dopravnej výchovy niet pochýb. Milióny ľudí denne využívajú cestnú sieť ako vodiči, cyklisti, chodci, cestujúci v prostriedkoch hromadnej dopravy, atď. Okrem pozitívnych stránok so sebou doprava prináša aj negatívne stránky, z ktorých najvážnejšie sú dopravné nehody. Cieľom dopravnej výchovy je získanie základných vedomostí, zručností a návykov bezpečného správania sa v rôznych dopravných situáciách. V učebniciach sme k dopravnej výchove viedli nielen žiakov, ale aj ich rodičov. Snažili sme sa o to, aby aj rodičia cestu do školy s dieťaťom aktívne využívali na dopravnú výchovu. V súvislosti s dopravnou výchovou sme zažili veľké sklamanie. Keďže dopravná výchova je „len“ prierezovou témou, školy učebnice dopravnej výchovy vôbec neobjednávajú. Je to na škodu veci, že tak nádherné učebnice dopravnej výchovy ležia niekde v centrálnom sklade.

Aké máte ešte akademické či pedagogické plány, ktoré by ste radi dosiahli?

Mojim plánom do budúcnosti je vychovať svojho nástupcu, ktorý bude rovnako zapálený pre toto povolanie ako ja. Mám na to vytvorené priaznivé podmienky, pretože teraz pred koncom mojej garancie akreditačná komisia nám pridelila právo habilitácie a inaugurácie. Je to najväčšie ocenenie mojej práce. Odbor môžem zanechať v tej najlepšej kvalite so skvelými nástupcami. Je to veľmi hrejivý pocit.