CESTA K POVOLANIU: Aj moja cesta bola kľukatá. Od astronomického krúžku po fyzikálne inžinierstvo

Fyzikálny inžinier, dnes odborník na energetiku a obnoviteľné zdroje. Spoluzakladateľ  Národného centra pre výskum a aplikácie obnoviteľných zdrojov energie. Nadšenec pre astronómiu a propagátor založenia planetária v Bratislave. Juraj Kubica. 

Ako sa cítite v koži mladého vedca?

Seba už nepočítam medzi mladých vedcov, ale dovolím si vysloviť svoj názor. Byť začiatočníkom v akomkoľvek povolaní je ťažké, ak si začnete uvedomovať množstvo práce a skúseností vašich predchodcov. Preto je istou výhodou, ak sa viete sústrediť na svoj užší výsek problematiky a tomu sa venujete do hĺbky. Až postupne si rozšírite obzory v ďalších témach a získate nadhľad. Ale ako si vybrať tú správnu tému, ktorou by ste mali začať? Tu pomôže dobrý školiteľ a do veľkej miery aj náhoda. Práve pre hlbokú previazanosť mnohých oblastí poznania je nakoniec vlastne jedno, z ktorej strany sa zahĺbite do poznávania sveta. Dôležité je dodržiavať vedecké postupy bádania a spoznať dobre ostatný „terén“.

Byť začiatočníkom v akomkoľvek povolaní je ťažké, ak si začnete uvedomovať množstvo práce a skúseností vašich predchodcov. 

Čo Vám pomohlo objaviť svoje povolanie?

Aj moja cesta bola často kľukatá. Prírodné vedy ma zaujímali odmalička, najmä vesmír. Navštevoval som astronomický krúžok, neskôr som ho istý čas aj viedol a stal som sa pozorovateľom premenných hviezd. Študovať som však šiel na Fakultu elektrotechniky a informatiky s vyhliadkou na lepšie uplatnenie s diplomom z technickej univerzity než s prírodovedným vzdelaním. Nakoniec to vôbec nebolo podstatné, lebo astronómii sa doposiaľ venujem ako amatér.

Na FEI STU som študoval fyzikálne inžinierstvo, čo je značne teoreticky zameraný odbor. Vybral som si záverečnú prácu o elektrochemických palivových článkoch u profesora Františka Janíčka a neskôr som nastúpil na jeho katedru elektroenergetiky, takže som sa profesijne preorientoval na energetiku a doposiaľ sa venujem obnoviteľným zdrojom energie. Podieľal som sa na založení Národného centra pre výskum a aplikácie obnoviteľných zdrojov energie.

Čo ste sa na fyzikálnom inžinierstve učili?

Fyzikálne inžinierstvo je odbor, ktorý je na pomedzí teoretickej fyziky tuhých látok a praktického materiálového inžinierstva. Súčasťou môjho štúdia bola napríklad kvantová a štatistická fyzika, ale aj praktické cvičenia na medicínskych urýchľovačoch častíc, ktoré sa používajú na liečbu onkologických ochorení. Moji spolužiaci po skončení štúdia odišli na výskumné pozície do viacerých významných laboratórií v zahraničí.

Venujete sa aj obnoviteľným zdrojom energie (OZE). Majú svoj potenciál v energetickom mixe Slovenska?

Medzi obnoviteľné zdroje energie patria aj vodné elektrárne, ktoré predstavujú tretinu inštalovaného výkonu elektrární na Slovensku, takže OZE samozrejme majú svoje miesto v energetike. Ale napríklad aj fotovoltické elektrárne dokázali za veľmi krátky čas dosiahnuť inštalovaný výkon porovnateľný s jedným reaktorom našich jadrových elektrární a zrejme by ich výkon rástol aj naďalej, keby neboli zavedené prísne obmedzenia na pripájanie nových zdrojov do elektrizačnej sústavy. Veľký potenciál má aj využitie bioplynu z poľnohospodárskych zvyškov, alebo hoci aj geotermálne teplo na vykurovanie sídlisk, ako to vidieť v Galante či v Seredi a na viacerých miestach Slovenska fungujú termálne kúpaliská vykurované teplom z hlbín Zeme.

V čom sú zatiaľ najväčšie nedostatky OZE? Podarí sa ich vyriešiť?

V minulosti sa za najväčšiu slabinu považovala ich vysoká cena za jednotku inštalovaného výkonu, ale s rozvojom technológie sa stali veterné a fotovoltické elektrárne najlacnejšími zdrojmi zo všetkých. Ich súčasnou najväčšou slabinou je nerovnomerná a neregulovaná dodávka výkonu do elektrizačnej sústavy. Aj tento problém sa samozrejme dá prekonať technickými prostriedkami, ako sú regulačné elektrárne, alebo rôzne formy akumulácie elektriny (batérie, zotrvačníky, prečerpávacie vodné elektrárne a i.), avšak zložitejší systém regulácie opäť znamená vyššie náklady.

Slovensko je krajina, ktorá viac ako polovicu elektriny vyrobí v jadrových elektrárňach. Dokáže atómová energia koexistovať s obnoviteľnými zdrojmi?

Prevádzka existujúcich jadrových elektrární je veľmi lacná a aj bezpečná. Výstavba nových jadrových zdrojov je však naopak extrémne drahá a trvá neúmerne dlho, preto pri rozhodovaní o investícií do nových zdrojov jadrové elektrárne len ťažko dokážu konkurovať obnoviteľným zdrojom energie. Obidva tieto druhy zdrojov sú nízkouhlíkové, čiže nevypúšťajú do atmosféry oxid uhličitý ako elektrárne spaľujúce uhlie či zemný plyn. Jadrové elektrárne a OZE môžu spoločne dodávať elektrinu do jednej elektrizačnej sústavy, ale regulácia sústavy si potom vyžaduje zložité opatrenia na zaistenie bezpečnej a spoľahlivej prevádzky.

Vaším hobby je astronómia. V čom nachádzate jej čaro?

Pohľad na oblohu nám odhaľuje poznanie, že vesmír je nesmierne veľký a naša Zem je v ňom len malá smietka. Vidíme na oblohe viacmenej rovnaké javy, ako naši dávni predkovia, ale vďaka vedeckému skúmaniu sme odhalili mnohé zákony, ktorými sa riadi svet okolo nás. A po tých dávnych predkoch nám zostali krásne mýty o súhvezdiach a o vzniku sveta. Pomocou astronómie sa dá opísať všetko možné od geometrie po históriu.

Vidíme na oblohe viacmenej rovnaké javy, ako naši dávni predkovia, ale vďaka vedeckému skúmaniu sme odhalili mnohé zákony, ktorými sa riadi svet okolo nás

Kedy vznikne planetárium aj v našom hlavnom meste?

Bratislava už viackrát takmer dosiahla na výstavbu planetária, ale opakovane sme mali smolu. Napríklad v 50. rokoch mesto zakúpilo prístroj planetária, ale akosi nikdy nepostavilo budovu, do ktorej by ho umiestnili. Na konci 80. rokov zasa začala pripravovať výstavba budovy, ale pre politické zmeny sa výstavba nikdy nedotiahla, podobne ako bratislavské metro. V súčasnosti sa situácia vyvíja priaznivo a máme hotový projekt, ktorý sa zaviazal vybudovať súkromný investor na mieste bývalého Parku kultúry a oddychu. Očakávam, že v krátkom čase sa začne samotná výstavba.

Bratislava je jedným z mála hlavných miest v Európe, ktoré nemá planetárium, ani žiadne pracovisko na popularizáciu astronómie. 

Prečo planetárium patrí do Bratislavy?

Bratislava je jedným z mála hlavných miest v Európe, ktoré nemá planetárium, ani žiadne pracovisko na popularizáciu astronómie. Astronómia je súčasťou školských osnov a v bratislavskom kraji máme približne 500 škôl, ale tieto musia za planetáriom cestovať často až do Brna či do Viedne. Moderné digitálne planetáriá pritom poskytujú celú škálu rôznych programov, nielen o vesmíre. V mnohých mestách patria planetáriá medzi najviac navštevované inštitúcie vôbec. Len v spomínanom Brne navštívi planetárium 160-tisíc návštevníkov ročne. Okolo planetária sa formuje širšia komunita ľudí so spoločnými záujmami, čo vytvára priaznivé prostredie na ďalší rozvoj osobnosti mladých ľudí, z ktorých vyrastú budúci vedci, inžinieri, ale aj umelci, či len občania so širším povedomím o svete okolo nás.

foto: STUBA