Ivan Varga: Teším sa na otázky, na ktoré nepoznám odpoveď

Slovami Darwina, profesor Ivan Varga najlepšie zapadol do prostredia na danom mieste a v danom čase a stal sa podľa ESET Science Award výnimočným slovenským pedagógom. Venuje sa anatómii, histológii a klinickej embryológii. Pôsobí na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave.

Ak si získate dôveru študentov, môžete s nimi odborne diskutovať

Podľa ESET Science Award ste výnimočným vysokoškolským pedagógom. Ako si to vysvetľujete?

Nemám na to vysvetlenie, lebo všetci finalisti boli skvelí medzinárodne uznávaní vedci, aj učitelia. Navyše ťažko je porovnávať medzi sebou finalistov tejto kategórie, nakoľko máme diametrálne odlišné odbory, ktoré vyučujeme. Je pravdepodobne len vecou náhody, že som si cenu odniesol práve ja. Ako by to možno vysvetlil evolučný biológ Charles Darwin, najlepšie som zapadol do prostredia na danom mieste a v danom čase – ja to zjednoduším, mal som proste šťastie. V každom prípade sa chcem poďakovať Nadácii ESET, že do tejto vedeckej súťaže zahrnula aj vysokoškolských pedagógov. Lebo vďaka tomu máme možnosť poukázať, že nie len na Slovenskej akadémii vied, ale aj na výskumných univerzitách sa robí kvalitná veda, za ktorú sa nemusíme hanbiť ani v celosvetovom meradle.

Ako si so študentmi vytvárať vzťah? Je dôležité mať odstup, alebo, práve naopak, sa skúsiť priblížiť, možno byť osobnejší?

Na univerzitách existujú rôzne formy výučby, ako prednášky, semináre a praktické cvičenia. Na prednáškach býva často prítomných naraz aj 300 študentov, tam sa nedá hovoriť o vytvorení vzťahu pedagóg-študent. Aj preto dodnes veľmi rád vyučujem praktické laboratórne cvičenia. Vtedy sa venujem len malej skupine študentov a dokážem s každým individuálne konzultovať. Mám názor, že len ak si získate dôveru študentov, môžete s nimi odborne diskutovať. Oni sa nebudú báť pýtať sa, a tým si rozširovať svoje vedomosti.

Poznám kolegov, ktorí si od študentov držia odstup, tvária sa prísne a keď sa ich študenti pýtajú, miesto odpovede ich odbijú, že to už dávno majú vedieť a majú si to doštudovať z učebníc. Často tým takíto „pedagógovia“ zakrývajú svoje vlastné nevedomosti, a možno sa za to aj hanbia. Osobne sa najviac teším tým otázkam, na ktoré sám nepoznám odpoveď.

Aj to sa Vám stáva?

Nie je to hanba priznať sa, že aj študent môže mať otázku, ktorá učiteľa hoci aj s viac ako desaťročnou praxou zaskočí. Tieto otázky študentov ma nútia k ďalšiemu štúdiu odbornej literatúry, prípadne môžem o tomto probléme diskutovať aj s kolegami v zahraničí. A ak ani oni nepoznajú odpoveď, zvyčajne vznikne myšlienka nového výskumu. Preto si nemyslím, že osobnejší prístup bez odmeranosti voči študentom znamená aj zníženie kvality, práve naopak. Preferujem férový kolegiálny prístup ku študentom, pričom ich považujem za rovnocenných partnerov. Veď v konečnom dôsledku my sme tu kvôli študentom a nie študenti kvôli nám, na to nesmieme zabudnúť. Ako povedal aj Ján Amos Komenský: „Jediným učiteľom hodným toho mena je ten, ktorý vzbudzuje ducha slobodného premýšľania a rozvíja cit osobnej zodpovednosti.“

Veda má význam vtedy, keď ňou dokážete nadchnúť vašich študentov

Na Slovensku dochádza akoby ku kumulácii funkcií: ten, kto na vysokej škole učí, by mal aj „robiť“ vedu a/alebo výskum. Sú však aj opačné názory, aby sa niektoré školy viac špecializovali len na vzdelávanie študentov a iné, aby sa viac venovali len vede a výskumu. Dá sa to?

Je veľký rozdiel medzi učiteľom na základnej alebo strednej škole a medzi vysokoškolským učiteľom. Všetci síce učia, ale ten vysokoškolský učiteľ by mal zároveň pracovať na rozvoji svojho odboru a to vlastnou vedeckou prácou, písaním učebníc, či aktívnou účasťou na medzinárodných konferenciách. Takáto definícia vysokoškolského pedagóga musí platiť najmä na špičkových výskumných univerzitách, ktorých máme niekoľko aj na Slovensku. Nejde o „kumuláciu funkcií“, pretože vzdelávanie a veda sú na výskumnej univerzite neoddeliteľné. Neoddeliteľné preto, že medzi vedou a učením je pozitívna spätná väzba, ktorá znamená, že študentom sa musia odovzdávať najnovšie vedecké poznatky, ku ktorým ich učitelia prispievajú. Aj preto musí byť kvalitný vysokoškolský pedagóg aj aktívnym vedcom, a naopak, veda má vtedy význam, ak ňou dokážete nadchnúť vašich študentov. Žiaľ, musím ešte dodať, že spoločenská prestíž medzinárodne uznávaného univerzitného profesora je u nás veľmi nízka. Je to paradoxné nepochopenie toho, že školstvo sa stará o budúcu kvalitu národa.

Embryológia študuje príbeh, ktorý trvá 266 dní. Máme ho za sebou, ale nepamätáme si ho

Čím si Vás získala embryológia, ktorej sa venujete?

Embryológia sa zaoberá jedným fascinujúcim príbehom, ktorý trvá priemerne 266 dní, teda od oplodnenia vajíčka spermiou až po pôrod. A aj keď sme týmto obdobím všetci prešli, nikto si na to nepamätá. Každého z nás však tento príbeh zaujíma, najmä v čase, keď sa máme stať rodičmi, či starými rodičmi a chceme vedieť, čo sa odohráva v maternici tehotnej ženy. Embryológia však nie je len „akademická“ vedná disciplína, o ktorej iba prednášame.

Čo tým myslíte?

Vďaka pokrokom v liečbe neplodnosti sa vedomosti klinického embryológa priamo využívajú aj v laboratóriách zameraných na umelé oplodnenie. Mňa osobne najviac fascinuje prepojenie embryológie a evolučnej histórie človeka. Každý ľudský orgán má totiž svoj evolučný príbeh, ktorého poznatok môže byť dôležitý pri pochopení vzniku vrodených chýb.

Napríklad?

Zoberme si srdce človeka, to má na začiatku svojho vývinu len svoju vtokovú a výtokovú časť, presne ako srdce rýb. Neskôr sa začnú rozdeľovať predsiene a komory, v niektorých štádiách vývinu pripomínalo srdce plazov. V oblasti krku ľudského embrya sa dočasne objavujú párové vyvýšeniny, ktoré pripomínajú žiabre vodných živočíchov. Ak sa tieto vyvýšeniny nevyhladia, môžu vzniknúť v oblasti krku cystické útvary, dutiny. Ľudské embryo malo napríklad v počiatočných fázach vývinu svoj vlastný žĺtkový vak, podobne ako vidíme žĺtok v slepačom vajci. U človeka však žĺtkový vak neobsahuje výživné látky a rýchlo zaniká. Avšak u 2-3% populácie môže jeho pozostatok vytvoriť na tenkom čreve prstovitú vydutinu známu ako Meckelov divertikul. O komplikáciách tejto anomálie by vedeli porozprávať najmä chirurgovia. Ľudské embryo malo počas vývinu napríklad aj kloaku, typickú pre ryby až vtáky. Jedná sa o spoločné vyústenie tráviacej a močovo-pohlavnej sústavy. Kloaka sa počas vývinu ľudského embrya musí dokonale rozdeliť na konečník a močový mechúr aj s močovou rúrou, u žien aj na predsieň pošvy. Mechanizmy, ako vznikajú rôzne vrodené vývinové chyby, sú priamo prepojené s klinickou praxou chirurgov, pediatrov, či pôrodníkov. Aj preto je embryológia tak zaujímavá pre študentov medicíny.

Názvoslovie anatómie: Enormne narástol počet nových výrazov

Venujete sa inovácii názvoslovia používaného v anatómii. Prečo je to dôležité?

Anatómia človeka sa na prvý pohľad javí ako uzavretý odbor so súborom stabilných poznatkov, ktoré sa dlhé storočia nemenia. Nie je to však pravda, a poznatky v rámci anatómie sa dynamicky rozrastajú najmä vďaka pokrokom v mikroskopickej technike, či rozvojom molekulárnej biológie. Za „otca anatómie“ sa považuje flámsky lekár Andreas Vesalius, ktorý svoju učebnicu anatómie napísal v 16. storočí. Čo sa zmenilo od čias Vesalia? V súčasnosti anatómovia skúmajú stavbu ľudského tela svetelným či elektrónovým mikroskopom a vo svojich výskumoch sa dostávajú až po úroveň expresie génov. Teda vo výskume sa od voľného oka dostávame až po gény. Aj preto sa nemožno čudovať, že enormne narástol počet odborných výrazov, ktoré v rámci anatómie využívame. Pred vyše sto rokmi prvé oficiálne anatomické názvoslovie obsahovalo niečo vyše 4000 pojmov, v súčasnosti obsahuje skoro dvojnásobok. Spoločne s mojimi kolegami sme už aj my opísali štruktúry ľudského tela, ktoré doteraz v názvosloví, ale aj v učebniciach anatómie chýbali. Týkajú sa mikroskopickej stavby vajíčkovodov a môžu zohrávať dôležitú úlohu v procese oplodnenia a transportu raného embrya do dutiny maternice. Celosvetovo jednotné názvoslovie je komplikované aj tým, že každý národ má svoje špecifické termíny, ktoré nie vždy sú totožné s oficiálnou terminológiou. Aj preto sa snažíme o zjednotenie terminológie, čím sa dá predísť prípadným nedorozumeniam.

Viete opäť použiť príklad?

Typickým príkladom z minulosti bol výraz „epifýza“. Kým niekto si pod týmto pojmom predstavil koncovú časť dlhých kostí, iný si predstavil žľazu produkujúcu hormón melatonín v mozgu (po slovensky šuškovité teliesko). Snažíme sa preto, aby nedošlo k podobným nezrovnalostiam, aby každá štruktúra mala len jeden preferovaný názov. Správne názvoslovie akceptované na celosvetovej úrovni je totiž dôležité nie len v rámci komunikácie medzi anatómami, ale aj pri komunikácii medzi zdravotníckymi pracovníkmi a pri komunikácii zdravotníckych pracovníkov s pacientami, novinármi, či tlmočníkmi.

Embryológ: Bolo by tragédiou, ak by žiaci neboli múdrejší od svojich učiteľov

Čo vo Vašom prípade rozhodlo vo výbere vášho povolania? Rodičia, škola, učiteľ, osobné talenty?

Každá kvalitná práca vyžaduje celého človeka, preto je dôležité, aby bola Vaša práca aj poslaním, ktorému venujete aj časť svojho voľného času. Bez lásky k vede a bez vzťahu k výučbe nemôžete, teda skôr nemali by ste pracovať ako vysokoškolský učiteľ. Môj otec bude mať čoskoro 70 rokov a dodnes pôsobí ako učiteľ na základnej škole. Vďaka nemu som odmalička videl, aké je byť učiteľom celým telom a celou dušou. Spomínam si, s akým nadšením vždy rozprával o úspechoch svojich študentov na súťažiach a olympiádach na okresnej, či krajskej úrovni, koľko času trávil vymýšľaním nových inovatívnych metód výučby, ktoré žiakov zaujmú. Moja mama bola zas divadelnou herečkou, od nej som sa naučil, aká je dôležitá svedomitá príprava pred každým jedným predstavením. Aj keď to predstavenie hrali aj stýkrát. Podľa jej vzoru si aj ja pred každou jednou prednáškou preštudujem najnovšiu literatúru na danú tému, prebehnem prezentáciu, aby ma nič nezaskočilo. V živote som mal šťastie aj na skvelých učiteľov a kolegov, ktorí ma posúvali vpred. Ešte ako študent vysokej školy som strávil niekoľko týždňov u svetoznámeho maďarského genetika a gynekológa, profesora Andrew Czeizela, ktorý skúmal vzťah medzi nedostatkom kyseliny listovej počas tehotnosti a vznikom niektorých vrodených chýb. Od neho som pochopil, aký obrovský potenciál majú výsledky biomedicínskeho výskumu, ak ich dokážete cez svoje prednášky odovzdať širokej verejnosti.

Po nástupe na lekársku fakultu som sa pedagogicky inšpiroval najmä od mojich učiteľov, pani docentky Viery Pospíšilovej a profesora Mariana Adamkova.

Už ako vysokoškolský učiteľ som sa snažil v rámci svojich pracovných ciest navštíviť univerzity po celom svete, a odvšadiaľ som si doniesol niečo nové a inovatívne, čo som implementoval do vlastnej výučby. Mal som možnosť spoločne vyučovať s takými osobnosťami svetovej anatómie akými sú profesor Paulsen z Nemecka, profesor Pawlina z USA, profesorka Biasutto z Argentíny, alebo profesor Kachlík z Prahy. A vlastne ani nástup dištančnej výučby ma v čase pandémie až tak nezaskočil, nakoľko koncept online vyučovania histológie som už dlhé roky poznal vďaka môjmu dobrému kamarátovi profesorovi Meyerovi z Austrálie. Rozdiel bol však tom, že kým profesor Meyer pripravoval svoju online výučbu 7 rokov, ja som po prerušení prezenčnej výučby väčšinu svojich prednášok musel nahrať na svoj Youtube kanál behom niekoľkých týždňov.

Majú byť žiaci múdrejší od svojich učiteľov?

Bolo by tragédiou, ak by žiaci neboli múdrejší od svojich učiteľov! V dnešnej dobe majú študenti obrovské možnosti zahraničných študijných pobytov, môžu časť svojho štúdia absolvovať na najlepších svetových univerzitách. Ako prodekan lekárskej fakulty, ktorý je zodpovedný aj za zahraničné vzťahy, takéto mobility plne podporujem. Na strane druhej, vždy študentov pekne prosím, aby sa na Slovensko vrátili, nakoľko aj tu potrebujeme mladých a múdrych ľudí s medzinárodnými skúsenosťami. Som hrdý na mnohých svojich študentov a nehanbím sa aj verejne povedať, že sú aj takí, od ktorých sa aktuálne ja veľa učím. Jedna moja súčasná PhD. študentka MUDr. Lenka Lapides pôsobila po skočení školy dlhé roky v Nemecku, kde získala aj atestáciu z gynekológie a pôrodníctva. Dnes, našťastie, pôsobí už znova na Slovensku a spoločne vyučujeme predmet klinická embryológia a reprodukčná medicína. Akurát pred pár dňami som sa „na tajňáša“ pripojil na jej online prednášku a priznávam, veľmi veľa nového som sa od nej naučil. Pritom ako jej školiteľ by to malo byť skôr naopak, a ona by sa mala učiť odo mňa (úsmev).

Kto je profesor Ivan Varga?

Prof. RNDr. Ivan Varga, PhD. et PhD., (1981) je anatóm, histológ a klinický embryológ pôsobiaci na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. V súčasnosti zastáva pozíciu prodekana tejto fakulty, zodpovedného za vedu, výskum, grantovú činnosť a zahraničné vzťahy.

Ako predseda Rady Študentskej vedeckej odbornej činnosti každoročne organizuje vedecké konferencie pre študentov pregraduálneho, ale aj doktorandského stupňa štúdia. Keď sa pred vyše rokom prerušilo prezenčné vzdelávanie na vysokých školách, založil Youtube kanál so svojimi prednáškami. Tie do dnešného dňa evidujú niekoľko desaťtisíc pozretí a získali si veľkú obľubu medzi študentami všetkých lekárskych fakúlt od Košíc až po Prahu.

Vo svojich výskumoch sa venuje mikroskopickej stavbe a vývinu imunitných a ženských pohlavných orgánov človeka, liečbe neplodnosti a inovácii odborného názvoslovia v rámci anatómie, histológie a embryológie človeka. Je autorom viac ako sto vedeckých publikácií s Impact Factorom, na ktoré eviduje viac ako tisíc ohlasov.

Za svoju učebnicu „Memorix histológie“ získal v roku 2017 „Cenu Jaroslava Jirsy“ Univerzity Karlovej v Prahe.

V roku 2020 sa stal laureátom ocenenia ESET Science Award – Výnimočný vysokoškolský pedagóg.

foto: UNIBA, Tomáš Madeja

 

Na záver vás prosíme  o podporu našej organizácie 2% z vašej zaplatenej dane. Ďakujeme! 

Návod, ako na to, nájdete tu. 

A tiež sa môžete pridať na odber nášho newslettra,  

v ktorom príležitostne zasielame odkazy na naše zaujímavé články