František Gyarfáš: Odvaha nebude stačiť
Programovanie je malá metafora stvorenia.
V článku nájdete:
Na začiatku je objednávka
Na začiatku je objednávka, ktorá takmer nikdy nie je príliš presná. Nakoniec, kto už vie do absolútneho detailu presne popísať ako sa počítajú výplaty nepoistených práceneschopných, analyzujú otlačky prstov drevorubačov, objednávajú lieky cez Vianoce? Ak ste niekedy počúvali odborníka na dovolenke, ako sa snaží po telefóne vysvetliť svojmu nekompetentnému kolegovi riešenie neštandardnej situácie, viete, že kľúč k ozajstnému majstrovstvu spočíva v tajomnej schopnosti nazývanej improvizácia. To sa naprogramovať nedá. Nám, programátorom, neostáva nič iné, ako pracne, nudne a neinvenčne popísať všetky možné situácie a detailný postup ich riešenia. Počítač je horší ako pes. Doslova poslúcha program. Ak by mal stokrát zopakovať tú istú chybu, urobí ju.
Počítač je horší ako pes. Doslova poslúcha program.
Tvorba programu spočíva v detailnom analyzovaní problému, v jeho rozložení na menšie časti, naprogramovanie týchto častí, ich spojenie, testovanie, ukázanie zadávateľovi, ktorý zistí, že to malo fungovať inak. Analyzovanie zmeneného zadania, prispôsobenie už existujúcich častí, doprogramovanie ostatného, integrácia, testovanie, ukázanie zadávateľovi. Ten už je vcelku spokojný s fungovaním programu, avšak pri skúšaní príde na to, že pri pôvodnom, aj revidovanom zadaní, zabudol na dôležitý detail, ktorý je z hľadiska jeho potrieb kľúčový.
Hektické hľadanie chýb
Detail sa ukáže byť nielen zložitý, ale aj meniaci logiku celého programu. Detailný popis nového zadania, výber použiteľných častí, doprogramovanie nového, integrácia, testovanie, ukázanie používateľovi. Ten už je viac menej spokojný, len ešte potrebuje vypisovať najrôznejšie formuláre, nepáči sa mu komunikácia s programom, nerozumie nápovedám. To už ale horia termíny, všetko sa rýchlo dokončuje, píšu sa manuály. Popritom sa zistí, že
niekoľkonásobná úprava programu spôsobila, že prestalo fungovať aj to, čo pôvodne fungovalo, že za istých okolností (pre istotu vždy iných) program padá, odmieta nájsť riešenie, alebo ponúka riešenia očividne nesprávne. Nastáva fáza hektického hľadania chýb, krvavých očí po prebdených nociach, známy efekt ranného spasenia, keď chyba, ktorá vzdorovala zúfalému úsiliu o odhalenie sa po pár hodinách spánku bez námahy, objaví.
Nakoniec sa program odovzdá. Programátori sa zase vyspia, zákazník je trochu nahnevaný a trochu spokojný. Všetci vedia, že to nie je celkom ono, že to ešte nie je hotové, a nie vždy to funguje. Málokedy ale ide o život, či o atómovú elektráreň, a ľudia sú aj tak zvyknutí, že všade sa robia chyby.
Rozumný programátor je omylný
Možno to uráža absolútne ambície, ale vedomie omylnosti je nevyhnutná výbava rozumného programátora. Pri programovaní čo i len mierne zložitého problému je desivo veľa možností. Stačí raz zabudnúť a program, neschopný sebatriviálnejšej reflexie, spadne do pasce a zrúti sa.
Nie je v ľudských silách dopredu všetko premyslieť, otestovať všetky alternatívy. Pre programátora je chyba (alebo dôvernejšie bug) urážkou, nočnou morou a každodenným verným spoločníkom. Kvôli nim nikdy nevieme, kedy budeme hotoví. Kvôli nim tŕpneme, keď si k novému programu sadá používateľ. To sú naše malé infarkty. Kto s nimi nedokáže žiť, musí si nájsť iné remeslo.
Programovanie je malá metafora stvorenia. A teraz si predstavte, že odvážni chlapci sa chystajú opravovať genetický kód. V najdokonalejšom programe neznámeho majstra, napísanom v jazyku, ktorému celkom nerozumieme, na základe zadania, o ktorom nič nevieme, opravovanom veky, chcú odstraňovať chyby, meniť vlastnosti, pridávať nové funkcie. Žasnem nad ich trúfalosťou. Som zvedavý, ako budú debuggovať.
František Gyarfáš
Autor je pedagóg a programátor. Pôvodne vyšlo na InZine. Publikované so súhlasom autora. Medzititulky: Eductech