Evelína Kalocsaiová: Snom je objaviť niečo nové, hovorí molekulárna biologička

Evelína Kalocsaiová pracuje na Ústave molekulárnej biológie Slovenskej akadémie vied. Je akosi prirodzené, že naša vedkyňa oba “predmety” – biológiu aj chémiu – obľubuje už od základnej školy. Mala sa stať zverolekárkou, ale na zvieratká má jednoducho “slabé srdce”. Vyštudovala aplikovanú biológiu a chcela vedieť viac. Náhoda i chcenie pomohlo k tomu, že dnes je vedkyňou, ktorá sa venuje molekulárnej biológii. Táto veda skúma aj genetický kód. 

Ako sa stať vedcom? 

Biológia či chémia nebývajú na strednej škole veľmi obľúbené predmety. Čím si vás získali?

Už odmalička som mala úzky kontakt s prírodou. Narodila som sa na dedine, aj tu som vyrastala a vždy som mala rada prírodu a zvieratá. To sa stupňovalo a bez rozmýšľania som išla za tým, čo som mala rada a čo ma bavilo. Chémiu som obľúbila v deviatom ročníku na základnej škole, kde som mala užasnú pani učiteľku asi aj to bolo rozhodujúce. Na strednej škole som mala šťastie a tiež som dostala veľmi zlatú pani profesorku na chémiu a potom to už nebola otázka. Chémia a biológia boli moje obľúbené predmety od začiatku.

Čo bolo pre výber vášho povolania rozhodujúce – rodina, priatelia, vlastné rozhodnutie?

Keď som bola malá, chcela som byt zverolekárka alebo zootechnička. Mamina mi vždy hovorila, že to nie je pre mňa, lebo mám príliš slabé srdce na zvieratá, v čom mala pravdu. Na strednej už to bolo jasné, že sa vyberiem na cestu spojenú s biológiou a chémiou.

Prihlášky som podávala na Prírodovedeckú fakultu UK na odbory biochémie a na farmakológiu. Nakoniec som ostala pri biochémii. Nebolo to dobré rozhodnutie a po prvom semestri som cítila, že to nie je pre mňa. Takto som sa dostala na Slovenskú poľnohospodársku univerzitu, kde som vyštudovala aplikovanú biológiu. Už na prvom stupni ma veľmi zaujala práca v laboratóriu počas cvičení z mikrobiológie, bakteriológie a z molekulárnej biológie. Na druhom stupni vysokoškolského vzdelania som mala možnosť diplomovú prácu napísať na Slovenskej akadémii vied a to na ústave genetiky a biotechnológie rastlín. Veľmi ma bavila práca v laboratóriu a experimentovanie a mala som šťastie, že som po vysokej škole dostala prácu na Slovenskej akadémie vied a mohla som ostať vo vede a robiť to čo ma bavilo – pracovať v laboratóriu.

Rozhoduje sa človek, že sa stane vedcom a výskumníkom, alebo sa to jednoducho „stane“?

V mojom prípade to bolo tak, že som nevedela, čo budem robiť po štúdiu. Veľmi pomôže absolventovi pri výbere životnej cesty  to, akú prácu dostane po tom, keď skončí vysokú školu. Neviem, či by som robila vo vede a výskume, kebyže nedostanem prácu v Biomedicínskom centre SAV. Každodenná práca v laboratóriu ma tak bavila, že som sa rozhodla ísť študovať ďalej. Nestačilo mi robiť to čo som robila, chcela som viac, a preto som sa rozhodla isť na doktorandské štúdium. Takže môžeme povedať, že to, že sa človek stane vedcom je aj náhoda, ale je aj zámerné, keď po tom veľmi túžite a idete za svojím cieľom.

Čo je to molekulárna biológia?

Ako si predstaviť odbor „molekulárna biológia“, ktorému sa venujete? Čo všetko zahŕňa?

Molekulárna biológia je vedný odbor, ktorý sa zaoberá biológiou na molekulovej úrovni. Prekrýva sa aj s inými oblasťami biológie, ako napríklad s genetikou i chémiou (biochémiou). Molekulárna biológia sa zaoberá predovšetkým porozumením vzťahov medzi rôznymi bunkovými systémami, zahŕňajúc napríklad vzájomné vzťahy medzi DNA, tvorbou bielkovín, biosyntézou enzýmov, porozumeniu, ako sú tieto interakcie regulované a skúma aj zákonitosti genetickej regulácie a genetický kód.

Čo Vás zaujíma a na aké otázky a vedecké problémy sa usilujete nájsť odpoveď?

Osobne robím na téme asymetrické bunkové delenie počas sporulácie Bacillus subtilis. Venujeme sa štúdiu základných bunkových procesov, na čo používame medzinárodne uznávané modely mikroorganizmov. Pracujeme najmä s kmeňom Bacillus subtilis. Študujeme kompletný životný cyklus baktérií od delenia až po programovanú bunkovú smrť, snažíme sa pochopiť základné bunkové procesy baktérií, ktoré môžu byť dôležité pri vývoji nových antibiotík.

Niektoré mikroorganizmy ako baktérie môžu v určitých podmienkach pre ďalší rast a rozmnožovanie premeniť svoju aktívnu bunku na kľudovú, dormantnú, charakterizovanú takmer nulovým metabolizmom, ale zato extrémnej odolnosti. Takáto bunka sa nazýva bakteriálna spóra. Proces premeny aktívnej bunky na dormantnú bunku sa nazýva sporulácia. Geneticky sa jedná o expresiu reprimovaných génov, ktorá spôsobí asymetrické delenie bakteriálnej bunky tak, že dcérska bunka má síce rovnakú genetickú výbavu ako materská bunka, ale má odlišnú fyziológiu a anatomickú štruktúru a existuje v materskej bunke až do jej odumretia. Počas tvorby spór sa tvoria rôzne spórové obalové proteíny, ktoré sú zaujímavé z hľadiska vývoja nových bionanotechnológií.

Ako vyzerá kariéra vedkyne: Snom je objaviť niečo nové

Čo by ste radi dosiahli ako vedkyňa? Čo je Váš kariérny sen?

Kariérny sen každého vedca je, aby niečo nové objavil, a aby uznali jeho prácu nielen doma, ale aj v zahraničí. Mám rada svoju prácu a robí ma šťastnou. Som rada, keď ludia sa zaujímajú o vedu a aj o to, čo robím konkrétne ja. V rámci možností sa snažím podať tu pozitívnu stranu vedy laikom. Určite by som chcela  niečo nové dokázať, čo sa ešte nikomu nepodarilo a určite by som chcela prežiť keď už nie veľké, tak aspoň nejaké menšie úspechy v práci.  Mala som možnosť v rámci roadshow mladých vedcov ísť na základné a stredné školy a trošku rozprávať o tom, na čom robím na SAV-ke a vysvetľovať žiakom aj nejaké veci z pohľadu vedkyne. Úžasný pocit bol ten záujem, ktorý prejavili.

Kariéru vedkyne realizujete aj popri rodine a výchove dcéry. Ako spájate prácu so súkromím?

Som rozvedená, preto som veľmi vďačná mojej rodine za pomoc, ktorú dostávam od nich. Moja dcéra je úžasná malá slečna. Chápe, že moja práca je pre mňa dôležitá a podporuje ma v tom. Je pyšná na mňa, čo mi dáva energiu pri práci a ja som jej vďačná za to, aká je. Snažím sa maximálne sústrediť aj na prácu, aj na moju rodinu. Niekedy sú obdobia, keď mi to ide ťažšie, a vtedy mi pomáhajú rodičia. Snažím sa rozdeliť môj čas tak, aby som nemiešala súkromný život a problémy s pracovným životom.

Ako dnes motivovať mladých, aby veda či technika neboli pre nich strašiakom?

Som rada za to, že som sa mohla zúčastniť na Roadshow mladých vedcov, a že v rámci tohto projektu som mohla ísť na stredné a základné školy a dozvedieť sa viac o tom, čo si myslia žiaci keď počujú slová ako veda, vedec, výskum. Bola som milo prekvapená, lebo mali veľký záujem, pýtali sa veľa a zapájali sa do diskusie. Je to podľa mňa skvelý nápad, aby mladí vedci takto chodili na školy popularizovať  vedu a výskum. Osobne si myslím, že je veľmi motivačné pre žiakov, ale aj pre mladých vedcov, keď môžu prednášať študentom svoje výsledky, svoje osobné skúsenosti. Osobne som si tiež zažila situáciu keď som mala skupinu žiakov, ktorí boli nadšení, zapájali sa do diskusie, mali inteligentné otázky a príbehy. Pre mňa táto situácia dala pozitívnu energiu a krásny zážitok, lebo najväčšiu motiváciu naberie človek vtedy, keď je šťastný z toho, čo robí a to, čo robí ho napĺňa energiou.

foto: SAV