CESTA K POVOLANIU: Robiť vedu je jednoducho úžasné, tvrdí biológ a ekológ Vladimír Kováč
Veda je ľudská činnosť zameraná na rozvoj poznania. Z hľadiska tvorivosti sa vede nevyrovná nič, s výnimkou umenia, vraví v rozhovore pre Eductech biológ a ekológ prof. Vladimír Kováč, prodekan Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.
Ste biológ a ekológ. Ako ste sa k tomu dostali?
Od malička som bol prirodzene zvedavý – chcel som vedieť, čo sa deje okolo nás, v akom svete žijeme, ale najmä, ako funguje príroda. Zaujímalo ma, aké tajomstvá sa skrývajú pod vodnou hladinou. Najlepší spôsob, ako sa o týchto veciach dozvedieť čo najviac, je stať sa biológom či ekológom.
Prečo sa život uchytí aj v neznámom prostredí? O tom bola vaša augustová prednáška na Detskej Univerzite Komenského. Tak prečo?
Všetky živé bytosti, vrátane človeka, sú z tej istej hmoty, z akej sa skladá trebárs počítač, len je inak usporiadaná. Na rozdiel od neživých predmetov živé organizmy dokážu pružne meniť svoje vlastnosti, a tak sa prispôsobovať neprestajne sa meniacim podmienkam prostredia. Ako sa však takáto osobitá konfigurácia usporiadania hmoty vytvorí? Odpoveď treba hľadať v jednom z najúžasnejších procesov na Zemi – v ontogenéze, čiže v procese individuálneho vývinu mnohobunkových organizmov. Na vybudovanie dospelého jedinca sú nevyhnutné dva základné zdroje informácií: genetický a epigenetický. Genetický zdroj pochádza z genotypu, ktorý poskytuje vyvíjajúcemu sa organizmu programovú informáciu, kým epigenetický zdroj sa vytvára vo fenotype, teda v „tele“ organizmu, ktorý dodáva vyvíjajúcemu sa jedincovi vývinovú informáciu. Oba tieto zdroje informácií sú zároveň aj zdrojmi premenlivosti a prispôsobivosti všetkých živých organizmov.
Všetky živé bytosti, vrátane človeka, sú z tej istej hmoty, z akej sa skladá trebárs počítač, len je inak usporiadaná. Na rozdiel od neživých predmetov živé organizmy dokážu pružne meniť svoje vlastnosti, a tak sa prispôsobovať neprestajne sa meniacim podmienkam prostredia.
Venujete sa aj biologickým inváziám. Čo sú zač?
Výskum biologických invázií patrí v súčasnosti medzi najaktuálnejšie témy ekológie na celom svete. Venuje sa im veľká pozornosť, pretože patria medzi globálne environmentálne problémy. Dosah biologických invázií sa negatívne prejavuje nielen na úrovni populácií, ale aj v biocenózach, či celých ekosystémoch. To však nie je všetko. Biologické invázie môžu mať aj priame, či nepriame škodlivé dosahy na človeka, napríklad v podobe vážnych ekonomických strát, a čo je horšie, môžu ohrozovať ľudské zdravie. Invázne organizmy spôsobujú napríklad alergie, sú medzi nimi nebezpečné parazity i prenášače nebezpečných patogénov.
Ako sa z nejakého organizmu stane invázny druh?
Podobne, ako pri všetkých environmentálnych problémoch, aj pri biologických inváziách je príčinou človek. Z organizmu sa stane invázny druh iba vtedy, ak bol do oblasti, kde sa predtým prirodzene nevyskytoval, zavlečený ľudskou činnosťou. To je prvá a základná podmienka na spustenie biologickej invázie. Ak taký organizmus následne dokáže aj bez pomoci človeka vytvoriť v novom prostredí životaschopnú populáciu, začne prudko zvyšovať svoju početnosť a zväčšovať svoj areál rozšírenia, stáva sa z neho invázny druh.
Životné prostredie je častou témou, spomína sa najmä vtedy, keď je v ohrození. Čo môže každý spraviť pre to, aby nepoškodzoval prírodu a prostredie, v ktorom sám žije? Existuje nejaký univerzálny recept?
Univerzálnym receptom je dať do súladu spotrebu a obnovu zdrojov. Prakticky všetky zásadné environmentálne problémy pramenia z toho, že človek neprestajne zvyšuje svoje nároky na život, pričom neberie ohľad na to, či je taký rast spotreby zdrojov (a s tým súvisiaca produkcia) dlhodobo udržateľný. Dnes už vieme, že nie je, pričom v dôsledku neudržateľného nárastu celosvetovej populácie človeka sa bude tento problém iba prehlbovať.
Prakticky všetky zásadné environmentálne problémy pramenia z toho, že človek neprestajne zvyšuje svoje nároky na život, pričom neberie ohľad na to, či je taký rast spotreby zdrojov (a s tým súvisiaca produkcia) dlhodobo udržateľný.
Pracujete ako vedec, výskumník. Neomrzela Vás táto práca? Prečo robíte to, čo robíte? Prečo Vás to ešte baví?
Neomrzela. Veda je ľudská činnosť zameraná na rozvoj poznania. Z hľadiska tvorivosti sa vede nevyrovná nič, s výnimkou umenia. V tomto ohľade má veda, rovnako ako umenie, bezhraničné možnosti, pretože priestor poznania nemá nijaké hranice. Byť vedcom teda pre každého môže byť rovnako inšpirujúce a oslobodzujúce, ako byť umelcom. Opojnému pocitu zo slobodného bádania, tvorivého oparu, a napokon radosti z nového objavu sa vyrovná len máločo. Robiť vedu je jednoducho úžasné.
Foto: Archív V.K.