ANKETA: Druhá vlna korony a učitelia. “Zatiaľ to zvládame”

Zdalo sa, že prvú vlnu prečkáme a od septembra sa život vráti do normálu. Školy sú však opäť zavreté. Ako zvládate súčasnú situáciu? Má podľa vás zmysel zatváranie škôl? Dá sa vôbec učiť naďalej dištančne? Ako kvalitne sú žiaci a študenti pripravení za momentálnych okolností? 

Aby sme sa mohli čím skôr vrátiť do škôl

Zdenka Baxová, učiteľka, Gymnázium Ľudovíta Štúra, Trenčín, držiteľka Ceny Dionýza Ilkoviča: Situáciu zvládam, i keď vôbec nie som nadšená. Učím cez Teams a Zoom. Pre nás učiteľov je to obrovské množstvo práce navyše. Pripravovať si vhodné materiály, hľadať na internete, kde je síce toho relatívne dosť, ale máloktoré vám aj v skutočnosti vyhovujú. Kontrolovať každú domácu úlohu hlavne pri tých mladších, písomne reagovať na otázky, to si vyžaduje nesmierne veľa času. A to nehovorím o tom, že technika je často preťažená a „padá“. A tiež, nie každý má dobrú techniku. Najväčším problémom je, že  nemôžeme byť priamo so žiakmi.

Myslím si, že základné školy mali byť otvorené, i keď učenie s rúškami nie je žiadna slasť pre žiakov i nás. U stredoškolákov to asi zmysel má.

Všetko sa dá, len treba chcieť – známe príslovie. Ale obávam sa, že jednak budeme veľmi rýchlo unavení aj my aj žiaci, a tým náchylnejší k chorobám a efektivita bude veľmi otázna.

Kvalita pripravenosti žiakov veľmi závisí od daného učiteľa. Žiaci sa rozhodne viac naučia počas online vyučovania, ako spôsobom posielania materiálov. Tí starší majú viac zodpovedný prístup k učeniu ako tí mladší. Všetci si želáme, aby sme sa mohli vrátiť čo najskôr do škôl.

Veľa učiteľov má slušný imunitný systém

Ľubomír Konrád, učiteľ na Gymnáziu Veľká okružná 22, Žilina; nositeľ Ceny Dionýza Ilkoviča: Zatiaľ to zvládame, lebo už od nástupu do škôl po prvej vlne nás začali systematicky pripravovať na túto možnosť. Mali sme aj niekoľko školení o tom, aké produkty a akým spôsobom sa dajú použiť na dištančné a online vzdelávanie. Myslím, že školy, na ktorých nie sú žiadne problémy s nákazou, by mohli fungovať normálne s tým, že by sa dodržiavali hygienické opatrenia. To okrem iného znamená, že by sa mohol niekto zaujímať aj o učiteľov, nielen o žiakov. Keď sme riešili problém s podozrením na ochorenie v jednej triede, dostali sme pokyny čo so žiakmi. Ale nikto neriešil otázku, čo s učiteľmi, ktorí v danej triede učia. Možno by bolo vhodné na začiatku prezenčnej výučby pretestovať zamestnancov školy. Myslím, že veľa učiteľov má vďaka charakteru svojho povolania celkom slušný imunitný systém, takže sa pokojne môže stať, že nemajú príznaky ochorenia, lebo si ich organizmus na podobné situácie jednoducho zvykol. 

Rúška celý deň? Nie je to komfortné

Matúš Roháč, ZŠ Široké: Na škole zatiaľ nevznikajú výraznejšie problémy a vzdelávanie funguje.  Výhodou v porovnaní s prvou vlnou je, že prvý stupeň funguje (zatiaľ) prezenčne a nie dištančne, pretože žiaci v nižšom veku sú menej samostatní. Pozrime sa na zatváranie škôl pre žiakov druhého stupňa  z hľadiska komfortu. Mali by deti sedieť 6 hodín s rúškami na tvári so zníženým prístupom vzduchu, čo je vyčerpávajúce a s dopadmi na sústredenie? Komfortnejšie je pracovať za takýchto podmienok na úlohách z domu, odhliadnuc od straty denných sociálnych kontaktov v školskom prostredí.

Kvalita vyučovania je lepšia ako v prvej vlne

Ján Marinič, Cirkevná spojená škola Snina: V súčasnosti sa vyučuje prezenčne na prvom stupni a druhý stupeň 5.-9. ročník a stredná škola sa učí dištančne, pričom učitelia učia zo školy, kde majú možnosť využívať školskú techniku: počítač, mikrofón, vizualizér, kameru a tabuľu. Pri dištančnom vzdelávaní využívajú v najväčšej miere program Zoom, Microsoft Teams, program Google Meet alebo program Alf. Každý program má svoje špecifické funkcie a samozrejme veľkým pomocníkom je pre učiteľov Edupage, ktorý využívajú na zasielanie domácich úloh, projektov, poznámok, ako aj na tvorbu testov.

Zmysel zatvárania škôl má podľa mňa zmysel, kde narastá počet nakazených, či už z radov rodičov, žiakov, ale aj pedagógov. Má to preventívnu funkciu, aby sa vírus nešíril ďalej v rámci takého spoločenstva ako je škola.

Stále platí, že najlepší vyučovací proces je v škole, keď sú žiaci aj pedagógovia na vyučovacích hodinách. Dištančná forma vzdelávania nie je v plnom rozsahu náhradou, ale po prvej vlne sú učitelia lepšie pripravení a majú už skúsenosti, ktoré teraz využívajú. Vtedy sme za pochodu absolvovali webináre, ako online vyučovať. Teraz už získané vedomosti z webinárov môžeme využiť v praxi pri dištančnom vzdelávaní.

Ako kvalitne sú žiaci a študenti pripravení za momentálnych okolností, závisí aj od samotných žiakov, ako sa danému predmetu venujú. Teraz je to, čo sa týka kvality vyučovania, určite lepšie ako v 1. vlne. Učitelia už majú odskúšané niektoré spôsoby vyučovania. Iné je to však pri vysvetľovaní matematiky a  prírodovedných predmetov ako pri všeobecno-vzdelávacích predmetoch. Pri matematike je potrebná tabuľa s kamerou, prípadne vizualizér alebo pero s tabletom na riešenie príkladov, na iných predmetoch stačí len počítač. Školy po 1. vlne sa asi lepšie pripravili a dokúpili / ak mali nato financie/, zariadenia nevyhnutné na dištančné vzdelávanie.  Problém vidím v tom, že nie každý žiak – študent má svoj počítač alebo notebook a je potrebné brať do úvahy  vybavenosť počítačov alebo iných zariadení v rodinách, ktoré sa dajú využiť pri dištančnom vzdelávaní, ale pri vzájomnej pomoci a hľadaní možností sa dá táto výnimočná situácia zvládnuť.