Andrej Dávid: Vodná doprava patrí medzi najekologickejšie a najlacnejšie druhy dopravy

Odborník z katedry vodnej dopravy Žilinskej univerzity docent Andrej Dávid vysvetľuje v rozhovore pre Eductech.sk, prečo treba na Slovensku skvalitniť vodné cesty. Pripomína, že v oblasti vodnej dopravy môžu nájsť výborné uplatnenie mladí, ktorých generácia v tomto sektore chýba. Docenta Dávida fascinujú kontajnerové lode – napríklad v tomto roku uvedená do prevádzky Ever Ace. Tento 400 metrov dlhý obor dokáže prepraviť (neuveriteľný počet) 24-tisíc kontajnerov. Ako vyzerá budúcnosť takýchto oceľových gigantov? “Technologický pokrok sa u lodí uberá dvoma smermi. Prvý smer je trend stavať  autonómne plavidlá, tj.  plavidlá bez posádky. Druhý smer je používať ekologickejšie palivá, ktoré počas spaľovania produkujú menej oxidov síry, dusíka či uhlíka.”

Chýba mladá generácia pracovníkov vo vnútrozemskej vodnej doprave

Pôsobíte na katedre vodnej dopravy. Máme na Slovensku vôbec nejakú vlastnú vodnú dopravu?

Áno, máme. Vnútrozemskú vodnú dopravu, resp. vnútrozemskú plavbu môžeme rozdeliť na obchodnú, športovú a turistickú plavbu. Vo vašej otázke sa budem venovať obchodnej plavbe. Pod obchodnou plavbou sa rozumie preprava rôzneho druhu nákladu medzi prístavmi vnútrozemskými plavidlami. V súčasnosti sa na Slovensku obchodná plavba realizuje len na rieke Dunaj, ktorá spája Slovensko s deviatimi podunajskými krajinami. Po otvorení prieplavu Mohan – Dunaj v roku 1992 je možné prepravovať náklad, ale aj ľudí na vodnej ceste dlhej viac ako 3 500 km (vodná cesta Rýn – Mohan – Dunaj). Táto vodná cesta spája 15 krajín Európy a dve moria (Severné a Čierne more)

Prečo je dôležité študovať vodnú dopravu? Aké uplatnenie sa ponúka absolventom?

V rámci sektoru vnútrozemskej vodnej dopravy na Slovensku pôsobia rôzne organizácie, v ktorých je väčšina zamestnancov v dôchodkovom veku, resp. sú títo zamestnanci krátko pred nástupom na dôchodok. Chýba tu generácia mladých ľudí, resp. ľudí v strednom veku, ktorá by mohla túto odchádzajúcu generáciu nahradiť. Väčšina našich absolventov nachádza uplatnenie v rôznych dopravných, resp. zasielateľských firmách špecializujúcich sa na prepravu vnútrozemskou vodnou, resp. námornou dopravou, v orgánoch štátnej správy, štátneho dozoru a podobne.

Námorné prístavy sú zaujímavé svojimi automatizovanými kontajnerovými terminálmi

Vašou špecializáciou sú vnútrozemské prístavy. Čím sú pre vás zaujímavé?

Vnútrozemské, resp. námorné prístavy možno považovať za multimodálne logistické centrá ponúkajúce širokú škálu služieb. Okrem prekládky, skladovania a prepravy rôzneho druhu nákladu prístavy vykonajú ďalšie činnosti, ktoré sú spojené s plavidlami, nákladom či členmi lodných posádok. Pre mňa sú v neposlednom rade zaujímavé námorné prístavy svojimi automatizovanými kontajnerovými terminálmi. Tieto terminály používajú na manipulovanie kontajnerov rôzne automatizované manipulačné zariadenia, ktoré na jednej strane urýchľujú  manipuláciu s kontajnermi, na druhej strane znižujú podiel ľudskej práce v kontajnerových termináloch.

Je možné nejako rozšíriť či aspoň „zefektívniť“ vodné cesty na území Slovenska?

V porovnaní s ostatnými druhmi dopravy sa do vodnej dopravy investovalo najmenej peňazí po roku 1990. Aby tento druh dopravy bol konkurencieschopný, je potrebné pravidelne udržiavať vodné cesty, na ktorých sa realizuje plavba, resp. rozšíriť sieť splavných vodných ciest na území Slovenska.  Plavba sa realizuje len na rieke Dunaj. Prednedávnom bola modernizovaná pravá plavebná komora vodného diela Gabčíkovo, ktorá je v prevádzke takmer tridsať rokov. O splavnení Váhu sa uvažovalo už pred viac ako 90-timi rokmi. V súčasnosti je plavba možná (s určitými obmedzeniami) len v dĺžke 80 kilometrov (od Komárna po Sereď). Vodná doprava patrí medzi najekologickejšie a najlacnejšie druhy dopravy.

Kontajnerové lode zväčšili svoju prepravnú kapacitu viac ako 20-krát

Ktorá súčasná loď vás fascinuje? Je civilná, vojenská, nákladná? 

Ja osobne dávam prednosť kontajnerovým lodiam. Od 50-tych rokov 20. storočia, kedy bola realizovaná prvá preprava kontajnerov námornou dopravou, tieto lode zväčšili svoju prepravnú kapacitu viac ako dvadsaťkrát. Tento rok bola uvedená do prevádzky ďalšia kontajnerová loď (Ever Ace) dĺžky cca 400 metrov, ktorá dokáže prepraviť takmer 24-tisíc kontajnerov dĺžky dvadsať stôp. V súčasnosti už nie je problém postaviť takéto veľké plavidlo. Problémom pre tieto plavidlá je ich ponor, tj. tieto plavidlá môžu plávať len do niektorých námorných prístavov, námorné prieplavy (Suezský alebo Panamský prieplav) musia byť pravidelne rozširované, resp. prehlbované.

Aké lode môžeme očakávať v budúcnosti? Kam sa uberá technologický pokrok?

Technologický pokrok sa u lodí uberá dvoma smermi. Prvý smer je trend stavať  autonómne plavidlá, tj.  plavidlá bez posádky. Druhý smer je používať ekologickejšie palivá, ktoré počas spaľovania produkujú menej oxidov síry, dusíka či uhlíka.

Aká bola vaša osobná i vedecká cesta k vodnej doprave? Prečo si tento odbor získal práve vás?

K vodnej doprave som sa dostal prostredníctvom Projektu vážska vodná cesta, v ktorom sa uvažovalo o splavnení Váhu až po Žilinu. V doktorandskej práci som riešil návrh vnútrozemského prístavu Žilina ako multimodálneho dopravno-logistického centra. Neskôr som prešiel na námornú dopravu, ktorá má výrazný podiel na preprave nákladu vo svete. Väčšina spotrebného tovaru, ktorá je vyrobená v krajinách juhovýchodnej Ázie, je prepravená týmto druhom dopravy. V habilitačnej práci som riešil námornú dopravu, námorné prístavy, ich kontajnerové terminály a spôsoby zvyšovania priepustnosti v týchto termináloch.

 

Kto je docent Andrej Dávid?

Absolvent Žilinskej univerzity v Žiline (2001). Od roku 2004 pôsobí na Katedre vodnej dopravy ŽU v Žiline, kde sa venuje problematike techniky a technológie vnútrozemských prístavov a ich transformačnými procesmi na multimodálne dopravno-logistické centra, námornou dopravou a námornými kontajnermi, kontajnerovými terminálmi námorných prístavov a ich obehovými systémami. V rokoch 2009 – 2012 pracoval ako hlavný riešiteľ na medzinárodnom projekte NELI (Cooperation-Network for logistics and nautical education focusing on Inland Waterway Transport in the Danube corridor supported by innovative solutions) so zameraním na vzdelávanie a podporu vnútrozemskej vodne dopravy v povodí rieky Dunaj. Od roku 2011 je hlavným koordinátorom siete programu CEEPUS, ktorá umožňuje mobilitu študentov, doktorandov a pedagogických pracovníkov univerzít a vysokých škôl v strednej a východnej Európe so zameraných na dopravu. V roku 2012 obhájil habilitačnú prácu na tému Intermodálne terminály v námorných prístavoch a ich obehové systémy a bol mu udelený titul docent. V rokoch 2012-2015 bol projektovým manažérom medzinárodného výskumného programu HINT – Harmonizácia vnútrozemskej vodnej dopravy prostredníctvom vzdelávania a informačných technológií.