Ako to, že sme zvedaví? Môžu za to pochybnosti a neistota

Kto je zvedavý, bude skoro starý. Touto vetou sa deti možno aj dnes – alebo aspoň v nedávnej minulosti – zvykli častovať a odpovedali ňou na rozličné nepríjemné otázky, aby odrazili prílišný záujem zo strany spolužiakov. Či už povedané viac alebo menej vážne, zvedavosť nebola vítaná.

Vedci sú však zvedaví aj na samotnú zvedavosť. Prečo sme zvedaví? Čo nás vedie k tomu, aby sme sa učili? Prečo sa zaujímame o nové poznatky, prípadne si chceme overiť naše vedomosti?

Zdalo sa – aspoň doteraz – že za učením je skutočne zvedavosť sama. Vedátori z University of California – Berkeley však narúšajú túto zaužívanú predstavu. Podľa štúdie zverejnenej v Psychonomic Bulletin & Review to, čo spúšťa našu zvedavosť, sú naše pochybnosti a neistota. Ilustrujú to na príklade: neviete, ktoré zviera je najpríbuznejšie T-Rexovi? Alebo ako sa volal prezident, ktorý inšpiroval výrobu modrých fazuľkových cukríkov? Práve naša “nevedomosť” spúšťa našu zvedavosť. 

“Pýtať sa študentov, aby vysvetlili, ako veci fungujú, môže byť efektívnou výučbovou intervenciou, pretože ich upovedomí o tom, čo nevedia a urobí ich zvedavými o tom, čo potrebujú vedieť,” vysvetľuje spoluautorka štúdie Shirlene Wade. Ako sa uvádza vo vyhlásení univerzity, ak sa študentov napríklad opýtate čo spôsobuje klimatickú zmenu, ako funguje bicykel, alebo čo je to ústavné oddelenie moci a oni si uvedomia, že majú iba čiastočné pochopenie toho, ako tieto veci fungujú, dosiahnete stimuláciu ich zvedavosti. A študenti sú potom otvorenejší viac k tomu, aby sa učili – už len preto, aby nabudúce poznali správnu odpoveď.