Čierne diery: Priemyselná architektúra je pamiatkou pokroku a práce
Stovky chátrajúcich technických a priemyselných pamiatok na Slovensku… a traja nadšenci, ktorí o týchto čiernych dierach píšu, ktorí ich fotia a propagujú, – aby ich zachovali, či pomohli tým, ktorí ich opravujú. O ich projekt je čoraz väčší záujem a možno aj čitatelia portálu eductech.sk budú tými, ktorí tiež priložia ruku k dielu. Rozprávame sa s jedným z trojice nadšencov Martinom Liptákom.
Sú naozaj chátrajúce technické a priemyselné pamiatky čiernymi dierami? Prečo ste vybrali toto pomenovanie?
Čierne diery je projekt, ktorý popularizuje priemyselné pamiatky a iné zabudnuté miesta Slovenska. Cestujeme po krajine, fotíme, nakrúcame, píšeme články, občas sprevádzame turistov, tvoríme umelecké grafiky a mapy, vydali sme časopis. Za jednu cestu prejdeme aj 2 000 kilometrov po odľahlejších kútoch Slovenska a nesieme späť gigabajty materiálov, aby sme ich ďalej prezentovali.
Sme traja – Martin Lipták, Andrej Sarvaš a Miroslav Beňák. Všetko, čo robíme, robíme vo voľnom čase. Ako kamaráti už roky cestujeme po Slovensku a vidíme množstvo nevyužitého potenciálu. Najmä priemyselným pamiatkam sa málokto venuje. Mnohé zaujímavé budovy z čias Rakúsko-Uhorska chátrajú a ďalšie generácie ich už možno neuvidia.
Aj preto sme náš projekt nazvali Čierne diery. Je o pamiatkach, okolo ktorých ľudia často prechádzajú, ale nevšímajú si ich, nevidia ich, nepoznajú ich hodnoty a príbeh. Zároveň sú tieto pamiatky tým, že chátrajú, hltačom peňazí. Čím viac schátrajú, tým náročnejšie bude zrekonštruovať ich. Náš názov má teda viacero rovín. To, že má trochu ironický podtón, sa nám páči najviac.
Koľko sa vám podarilo doteraz zmapovať takýchto slovenských čiernych dier?
Prešli sme desiatky miest a postupne ich spracovávame do textov, galérií alebo máp. Len jedna mapa mesta má tak 60-80 zaujímavých bodov, takže si to vynásobme na rôzne oblasti Slovenska. Povedal by som, že tento projekt nás prerástol, vzhľadom na to, že sa mu zatiaľ chceme venovať len popri zamestnaniach. Neriešime granty, zbierky, nič. Zatiaľ radšej tvoríme kreatívne diela a výťažky z nich používame na ďalšiu popularizáciu pamiatok. Uvidíme, čo bude ďalej, či sa nám podarí rozšíriť náš tím a podchytiť pamiatky ešte viac.
Majú čierne diery nejakú hodnotu? Prečo by sme sa o ne mali ešte zaujímať?
Ľudia si vážia hrady, kaštiele, meštianske domy, ale priemyselné pamiatky sú často prehliadané. Po prvé – sú niekedy mladšie, po druhé – často chátrajú a po tretie – takto schátrané nevyzerajú práve najlepšie. Našim cieľom je povzbudiť v ľuďoch predstavivosť, aby sme im priblížili hodnoty aj tejto podceňovanej architektúry. V zahraničí je množstvo príkladov, ako sa priemyselným budovám podarilo vdýchnuť nový život a sú z nich unikátne miesta. Podobné prípady krok za krokom pribúdajú aj na Slovensku. Priemyselná architektúra je pamiatkou pokroku, práce, špecifického vizuálneho štýlu 19., či začiatku 20. storočia. Vždy je lepšie, ak je v mestách istá kontinuita a darí sa rozumne nadväzovať na to, čo bolo pred nami.
Ľudia si vážia hrady, kaštiele, meštianske domy, ale priemyselné pamiatky sú často prehliadané. Naším cieľom je povzbudiť v ľuďoch predstavivosť, aby sme im priblížili hodnoty aj tejto podceňovanej architektúry.
Čo je príčinou toho, že bývalé fabriky, elektrárne, kaštiele, či iné pamätihodnosti sú dnes ruinami a čiernymi dierami? Prečo sa nezachovali? Koho je to chyba?
Na Slovensku sú stovky pamiatok. Bez preháňania. Nie je možné všetky zrekonštruovať, nie sú na to peniaze. Ale mali by sme si aspoň vedieť povedať, ktoré pamiatky zakonzervujeme v terajšom stave, osadíme pri nich informačnú tabuľu, ukážeme ich verejnosti – a to možno stačí.
V Bratislave, kde je finančný tlak na pozemky väčší, dlho chýbala predstavivosť. O architektúre rozhodovala kalkulačka. Najvzácnejšie priemyselné pamiatky sú už zbúrané, niektoré škandalóznym spôsobom. Na ich miestach teraz po rokoch vznikajú novostavby, ktoré v niečom imitujú pôvodné objekty. Ako sa doba mení, už aj na Slovensku začína byť výhodou mať autentický priestor so špecifickou atmosférou, nielen napodobeninu.
V Bratislave, kde je finančný tlak na pozemky väčší, dlho chýbala predstavivosť. O architektúre rozhodovala kalkulačka. Najvzácnejšie priemyselné pamiatky sú už zbúrané, niektoré škandalóznym spôsobom.
Zatiaľ je to len v zárodku, radšej by som nehovoril o trende, ale snáď sa to pomaly lepší. Isteže, staré pamiatky majú neraz nevhodné dispozície, roky sa o ne nikto nestaral, takže nebude ľahké ich zrekonštruovať. Ale keď sa takýto projekt podarí zrealizovať, má trvácnejšiu hodnotu.
Dnes sa často odkláňame od technického vzdelávania, a popritom aj od technických pamiatok – ktoré ani nevytvárame, ani nezachovávame. V čom je teda potrebné, či správne rozvíjať aj tú technickú stránku v nás a v našom okolí?
Na toto sa nám ťažko odpovedá, keďže všetci traja sa živíme hlavou, a nie rukami. Ale možno práve to je odpoveď na to, prečo nás zaujímajú technické veci, ktoré boli pre našich starých otcov v podstate každodenné.
Ktorú čiernu dieru máte osobne najradšej?
Ako západniari chodíme najradšej na východ, na Gemer. Patrí medzi najkrajšie, bohužiaľ aj najchudobnejšie regióny Slovenska. Má množstvo starých priemyselných pamiatok, kostoly v rámci Gotickej cesty, krásnu surovú prírodu.
Ako môžu ľudia prispieť k rozvoju projektu Čierne diery? Čo by ste potrebovali? Ako je možné sa zapojiť?
Aktuálne premýšľame nad tým, ako náš projekt posunúť na ďalšiu úroveň. Uvidíme, kam nás myšlienky nasmerujú. Každý náš čitateľ nás môže podporiť zasielaním tipov na zaujímavé miesta po celom Slovensku. A samozrejme, kúpou našich grafík, časopisov alebo máp. Peniaze z nich pošleme priamo nadšencom, ktorí takéto priestory rekonštruujú, alebo ich investujeme do ďalšej propagácie pamiatok.