O techniku majú žiaci vysoký záujem, ale na školách nemá tento predmet podporu

Začínal v pivniciach, kde s kamarátmi opravoval železničné modely, potom v garážach, kde zas kumštoval s motocyklami a autami. Záujem o techniku v ňom pretrval po celý život, dlhodobo sa venuje najmä tomu, ako učiť techniku na školách. A k tomu, ako to aktuálne na Slovensku s technickým vzdelávaním vyzerá, je veľmi kritický. Profesor Jozef Pavelka z Katedry fyziky, matematiky a techniky Fakulty humanitných a prírodných vied Prešovskej univerzity v Prešove.

Venujete sa didaktike technického vzdelávania. Čo to znamená?
Takmer od môjho nástupu do práce na Katedru základov techniky a priemyselnej výroby bývalej Pedagogickej fakulty v Prešove UPJŠ v Košiciach, t.j. od roku 1981, som sa s kolektívom pedagógov zapojil do prípravy študentov – učiteľov pracovného vyučovania pre 2. stupeň základných škôl. Oblasť môjho pedagogického a vedecko-výskumného pôsobenia som postupne zameral na didaktiku technického vzdelávania, ktorej predmetom skúmania je problematika zefektívňovania metodiky výučby, tvorba modelov a stratégií výučby a tvorba didaktického prostredia, vrátane vývoja učebných pomôcok, so špecifickým zameraním na všeobecné technické vzdelávanie žiakov základných škôl (roč. 5. až 9.). Za veľmi dôležitú oblasť svojej činnosti považujem participáciu na tvorbe koncepčných, celoštátne platných pedagogických dokumentov, ako napr. učebných osnov, vzdelávacích štandardov i učebníc pre ZŠ. V súčasnosti je študijný odbor 1. 1. 10 Odborová didaktika – didaktika technických odborných predmetov v sústave študijných odborov, zaradená do skupiny študijných odborov Výchova a vzdelávanie a podskupiny Učiteľstvo, vychovávateľstvo a pedagogické vedy v oblasti výskumu Pedagogické vedy.

Ako kvalitne sa na Slovensku vyučuje technika na základných školách? Je o tento predmet záujem?
Kvalita technického vzdelávania v ZŠ je podobne, ako kvalita výučby ostatných učebných predmetov v ZŠ, priamo závislá od systémového prístupu štátnej správy k vzdelávaniu a k jeho koncepčnej, stabilnej a dlhodobej podpore. Bohužiaľ, na Slovensku, sa po roku 1989, resp. 1995 technickému vzdelávaniu uvedeného prístupu nedostalo. Časté reformné zmeny v školstve – počnúc rokom 2008 –  výrazným spôsobom negatívne zasiahli tak počet hodín výučby k práci a technike v ZŠ, ako aj jeho materiálno-technické zázemie. V spoločenskom povedomí technické vzdelávanie zaznamenalo výrazný úpadok a personálna, či materiálna podpora výučby techniky v mnohých školách výrazne poklesla. Z toho pohľadu nemôžem vysloviť názor, že kvalita technického vzdelávania v ZŠ je v SR na želateľnej úrovni. V období čias pracovného vyučovania a čiastočne aj v období technickej výchovy v SR bolo ešte kvalitu výučby možné porovnávať s kvalitou výučby vo vyspelých štátoch sveta. Výsledky rôznych prieskumov prezentujú, že o učebný predmet technika majú žiaci pomerne vysoký záujem, no jeho rozvoju a podpore sa v mnohých školách potrebnej podpory z rôznych príčin nedostáva. Našťastie, v mnohých školách v súčasnosti ešte pôsobí skupina pre výučbu techniky nadšených učiteľov, vďaka ktorým sa kvalita výučby v rámci SR ako-tak udržiava.

Čo chýba technickému vzdelávaniu na Slovensku?
Technickému vzdelávaniu v SR podľa Jozefa Pavelku chýba:
• docenenie jeho spoločenského prínosu a významu verejnosťou a orgánmi štátnej správy a vnímanie potreby jeho rozvoja a podpory,
• systémová, koncepčná a stabilná podpora a rozvoj tak zo strany orgánov štátnej správy, ako aj zriaďovateľov škôl,
• kvalitné priestorové a systémovo fungujúce materiálno-technické zabezpečenie pre výučbu,
• potrebné personálne zabezpečenie výučby nielen kvalifikovanými učiteľmi s titulom Mgr., ale aj s požadovanou odbornosťou (aprobácie pracovné vyučovanie, technická výchova,       technika),
• záujem absolventov stredných škôl o štúdium učiteľstva techniky,
• podstatne vyššia spolupráca a podpora vzdelávania techniky v ZŠ zo strany stredných odborných škôl,
• vytvorenie takých podmienok na kreatívne a zážitkové učenie sa žiakov, ktoré vyvolajú a rozvinú záujem žiakov o techniku v širšom meradle, u žiakov vytvoria potrebný vzťah, vyvolajú úctu k práci a k technike a umožnia rozvoj talentov, možno budúcich tvorcov vynálezov a patentov.

Je potrebné, aby študenti rozvíjali aj manuálne technické zručnosti?
Samozrejme. Je to jedna zo základných požiadaviek, ktoré sme stanovili pre študijný program učiteľstva techniky, v rámci ktorého na našej katedre pripravujeme študentov na výučbu techniky v ZŠ. Profil absolventa študijného programu a teda skladba študijných jednotiek sú stanovené tak, aby študent po ukončení štúdia bol kvalitne pripravený na realizáciu výučby techniky v ZŠ, t.j. aby bol schopný bezproblémovo zvládať výučbu a plniť požiadavky platného Vzdelávacieho štandardu techniky (ISCED 2). Okrem základných študijných jednotiek zameraných na rozvoj a zdokonalenie manuálnych zručností študentov v oblastiach technológií ručného a strojového obrábania vybraných technických materiálov, študenti technické zručnosti v oblasti princípov a systémov techniky realizujú a rozvíjajú v rámci ďalšej skupiny študijných jednotiek, v rámci ŠVOUK a svojich záverečných prác.

Čo môže spôsobiť nedostatok dostatočne zručných a technicky schopných mladých ľudí?
Na možnosť výskytu tohto negatívneho spoločenského javu sme spolu s významnými predstaviteľmi katedier rovnakého, ako je zameranie našej katedry, pánmi prof. Ing. J. Stoffom, DrSc. z Nitry, prof. PhDr. M. Kožuchovou, CSc. z Bratislavy, prof. Ing. T. Kozíkom, DrSc. z PF UKF v Nitre, prof. PaedDr. M. Ďurišom, CSc. z FPV UMB v B. Bystrici, poukazovali už podstatne skôr. V rámci vedeckých konferencií, publikačných výstupov, rokovaní s predstaviteľmi ministerstva školstva i mnohých ďalších aktivít sme dávali do pozornosti a zvýrazňovali potrebu rozvoja a podpory záujmu žiakov a študentov o technické vzdelávanie. Spoločenské nedocenenie jeho významu pre rozvoj konkurencieschopnosti nášho štátu sa prejavilo už v nedávnej minulosti a veľmi výrazne v súčasnosti. Všetci dnes vnímame, aké problémy má väčšina stredných odborných škôl v SR s prijímaním absolventov ZŠ na štúdium študijných odborov technického zamerania a aké problémy na trhu práce spôsobuje výrazný nedostatok kvalifikovaných pracovníkov v oblasti priemyslu v SR. Rovnako sa uvedené týka aj vysokých škôl technického zamerania.

Naproti tomu sa venujete aj digitálnym kompetenciám. Aké sú to?
Bez rozvinutých digitálnych kompetencií si život a činnosť učiteľa techniky i tvorcov techniky, v dnešnej dobe mimoriadne prudkého rozvoja digitálnych technológií a prostriedkov IKT ani neviem predstaviť. Disponovanie digitálnymi kompetenciami považujem za jednu z významných a veľmi potrebných subkompetencií osobnosti učiteľa techniky, ktoré mu umožňujú do procesov prípravy i samotnej výučby efektívne vniesť a využiť vlastné, či prevzaté tvorivé produkty, aktivizovať a motivovať žiakov, týchto aj preverovať a komunikovať s nimi aj v rôznom čase atď. Jedná sa o schopnosť učiteľa porozumieť digitálnej didaktike, organizovať a vyvíjať obsahy, realizovať vyučovacie hodiny s digitálnymi pomôckami a celkovo efektívne využívať digitálne obsahy a pomôcky vo svojej vyučovacej praxi. Rozvoj digitálnych kompetencií našich študentov zabezpečujeme štúdiom bloku niekoľkých študijných jednotiek. Aj keď zvládnutie mnohých softvérov a technických prostriedkov a modelovanie využitia týchto v školskej praxi nie je jednoduché, moje skromné digitálne kompetencie mi výrazným spôsobom pomohli tak pri tvorbe mnohých didaktických pomôcok pre výučbu študentov i žiakov ZŠ, ako aj pri vytváraní podmienok pre aktívnu samostatnú, či tímovú učebnú činnosť.

Ako stoja digitálne kompetencie voči manuálnym a technickým zručnostiam a dannostiam?
Digitálne kompetencie umožňujú efektívne vo veľmi krátkom čase získať inak ťažko dostupné materiály z oblasti techniky, tieto spracovať a upraviť do požadovanej podoby a následne prezentovať žiakom, resp. navodiť rôzne problémové situácie, ktoré vedú k rozvoju kognitívnych zručností v oblasti techniky. Významnú úlohu pritom môže zohrávať využívanie interaktívnych tabúľ, ktoré sú vo výučbe techniky v ZŠ zatiaľ ojedinelé.

Aký máte vzťah k Technickej olympiáde? Má svoje miesto popri iných podobných súťažiach?
Som potešený, že skupine nadšencov z radov pedagógov Katedry techniky a informačných technológií PF UKF v Nitre sa spočiatku podarilo položiť základy technickej olympiády žiakov ZŠ v rámci nitrianskeho regiónu. Túto súťaž sa následne podarilo zaradiť medzi oficiálne súťaže žiakov registrované Ministerstvom školstva. Teší ma, že som v počiatočných kolách TO na jej rôznych úrovniach mohol osobne prispieť k tomu, aby sa TO rozvíjala a vytvorila podmienky na prácu s talentovanou mládežou v ZŠ v SR. Skutočnosť, že sa žiaci hlásia a chcú sa TO zúčastniť, potvrdzuje opodstatnenosť TO. Verím, že TO postupne podporia aj sponzorské firmy, ktoré chápu účel a zámery súťaže. Veľmi by som uvítal, ak by Ministerstvo školstva doriešilo problémy týkajúce sa finančného zabezpečenia účasti žiakov na TO.

Ako ste sa dostali k svojmu povolaniu a vôbec k záujmu o techniku?
Môj záujem o techniku bol vyvolaný bežnou a prirodzenou manipuláciou s technickými prostriedkami a zariadeniami v domácnosti. So skupinkou mojich kamarátov v detskom veku sme v pivniciach našej bytovky spočiatku stavali železničné modely, opravovali sme a skladali bicykle z nefunkčných, rovnako sme v garáži upravovali motocykle a nakoniec aj staré autá. S podporou rodičov sme mali aké – také podmienky na rozvoj našich záujmov a potrieb. Moji rodičia nemali problém s tým, kam pôjdem študovať na strednú školu, lebo krátka dohoda s rodičmi bola jasná, že to bude stredná priemyselná škola strojnícka.

Aké máte hobby?
Najkrajším hobby je pre mňa prispievať k symbióze v našej rozvetvenej rodine. Pozitívny vzťah k technike mi zostal dodnes. Rád sa v rámci relaxu venujem svojpomocnému zveľaďovaniu nášho domčeka, pri ktorom mi už s radosťou začína pomáhať aj 5-ročný vnúčik Timotej, s 2-ročnou vnučkou Táničkou. Rád si zaplávam a chodievam do prírody.

Pracujete na Prešovskej univerzite, ste profesorom. Ako ste to dosiahli?
Od roku 1981, kedy som nastúpil do práce na akademickú pôdu, som sa v rámci každodennej činnosti snažil plniť nielen stanovené pracovné požiadavky, ale mať z ich plnenia aj osobnú spokojnosť. Nie vždy sa však uvedené v plnej miere naplnilo – to všetci poznáme a také skúsenosti máme. Pri realizovaní mojich odborných a kvalifikačných aktivít mi výrazne pomohla obetavosť a ústretovosť mojej rodiny, spolupráca s kolegami na katedre, a s významnými odborníkmi z oblasti didaktiky technických predmetov zo SR a zo zahraničia.
Nedá mi nespomenúť, že kvalifikačný rast pedagógov pôsobiacich na vysokých školách v oblasti teórie vyučovania technických odborných predmetov v SR, ČR i okolitých štátoch, bol do r. 1990 takmer nemožný, lebo v uvedenom teritóriu nejestvovalo pracovisko, ktoré pre danú teóriu malo práva uskutočňovať štúdium vedeckej ašpirantúry (vtedy CSc., v súčasnosti doktorandské štúdium – PhD.), či realizovať habilitačné a inauguračné konania. Uvedené spôsobilo, že dodnes je v SR veľmi málo docentov a profesorov príslušného zamerania.
Vďaka ústretovému prístupu prof. Ing. Š. Drienského, DrSc., na Katedre inžinierskej pedagogiky STU v Bratislave, mi bolo v roku 1994 umožnené obhájiť dizertačnú prácu v príbuznom študijnom odbore a získať titul CSc., a tiež v roku 2001 absolvovať habilitačné konanie a získať titul docenta. Veľmi si cením skutočnosť, že v r. 2010 mi vedenie PF UKF v Nitre vytvorilo podmienky na inauguračné konanie, po zavŕšení ktorého som v r. 2011 bol vymenovaný vtedajším pánom prezidentom za vysokoškolského profesora v odbore Odborová didaktika.

Je profesúra akousi formou odmeny, alebo najmä veľkou zodpovednosťou?
Vymenovanie za vysokoškolského profesora prezidentom Slovenskej republiky je aktom, ktorý pre každého človeka je odmenou za spoločensky významné výsledky jeho práce vo vybranej oblasti. Získanie titulu prináša nielen vrchol kvalifikačného rastu pedagóga. Prináša pre pedagóga mnohé ďalšie veľmi zodpovedné povinnosti, akými sú napr. zodpovednosť za kvalitnú vedecko-výskumnú, grantovú a publikačnú činnosť, akreditovanie, garantovanie a koordináciu študijných programov na všetkých troch stupňoch vysokoškolského štúdia, aktívnu prednášateľskú činnosť na konferenciách a sympóziách doma i v zahraničí a pod.