JÁN REGULI: Učiteľ je najdôležitejšou postavou vo vzdelávaní aj výchove novej generácie

Povedzme si priamo, že chémia patrí medzi “strašiakov” na stredných školách a zrejme nie je jedným z obľúbených predmetov medzi žiakmi. Pritom chémia je všade a nič bez nej neexistuje. Dokonca ani párky. Rozprávame sa s popularizátorom tohto vedného odboru doc. Ing. Jánom Regulim, CSc. z Katedry chémie Pedagogickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave.

Párky bez chémie? Nezmysel

Venujete sa popularizácii chémie. Prečo?

Na to je jednoduchá odpoveď: lebo všetko okolo nás, čo sa mení, je chémia. K tomuto slovu máme veľmi protichodný vzťah. Kladný, keď hovoríme, že „medzi nimi zafungovala chémia“. Záporný, keď hovoríme, že nejakú environmentálnu haváriu spôsobili „chemické látky“. (Veď aké iné? Neexistujú nechemické, fyzikálne, biologické, geologické látky, ale len látky. A havárie nespôsobujú látky, ale ľudia.) Úplne nezmyselný význam dostáva chémia, keď si kupujeme napríklad párky alebo šunku „bez chémie“ (podľa nápisu na obale – za ktorý by mali výrobcu pokutovať).

Okrem popularizácie sa venujete aj učeniu učiteľov. Vedia učitelia na Slovensku učiť chémiu? V čom sa môžu zlepšiť?

Stále viac sa ukazuje, že učiteľ je najdôležitejšou postavou vo vzdelávaní aj výchove novej generácie. Keď sa porovnávajú rozličné vzdelávacie sústavy, ale aj postupy, ukazuje sa, že najlepšie výsledky sa dosahujú tam, kde sú najlepší učitelia. A najlepší učitelia sú v krajinách, kde si ich verejnosť váži a kde ich preto aj adekvátne ohodnotí. Čiže, kde sú najlepšie zaplatení.

Existuje mnoho vzdelávacích prístupov. Dnes sa v prírodovednom vzdelávaní opäť preferuje „induktívny prístup“ a sprostredkovanie žiakom nielen nových vedomostí, ale aj metód vedeckého poznávania sveta. Každý učiteľ je iná osobnosť a môžu mu lepšie sedieť rôzne postupy. Počas svojho štúdia sa s nimi musí zoznámiť a potom si vyberie. Určite väčšina učiteľov chémie svoj predmet učiť vie. Musí sa stať celospoločenskou požiadavkou, aby za učiteľov išli najšikovnejší absolventi stredných škôl, až potom sa úroveň vzdelávania na Slovensku zlepší.

Každodenná práca učiteľov je veľmi náročná, preto je dôležité, aby mali k dispozícii dostatočné množstvo kvalitných vzdelávacích materiálov, najmä učebníc. A preto je potrebné, aby sa adekvátne hodnotila tvorba učebníc vysokoškolskými učiteľmi, najmä didaktikmi jednotlivých predmetov. Ak má pre ich kariéru väčšiu hodnotu jeden krátky výskumný článok vo vedeckom časopise než kvalitná učebnica, je zrejmé, prečo učebnice písať nechcú (toto sa týka aj vysokoškolských učebných materiálov).

Žiaci chcú robiť pokusy

Je dôležité, aby sa chémia vyučovala aj prakticky, experimentálne? Aby jednoducho bavila a zaujala?

Chémia vždy bola experimentálna veda. Tak aj vznikla – v oblastiach ako metalurgia, liečiteľstvo a pod. Až v minulom storočí vďaka objavu kvantovej mechaniky sa fyzika a chémia stali aj teoretickými disciplínami. (A dnes sa návrhu nových postupov syntézy látok najprv venujú „počítačoví chemici“.)

Ak sa spýtate žiakov, čo by chceli robiť na hodinách chémie, vždy väčšina odpovie „pokusy“. Pokusy sú dôležité, pretože žiak by sa mal na každú vyučovaciu hodinu tešiť a byť zvedavý, čo nové na nej spozná a naučí sa sám urobiť.

Hodiny prírodovedných predmetov musia žiakom predstaviť aj podstatu vedeckého bádania. Efektné pokusy sú dôležité, ale dnes považujem za ešte dôležitejšiu relevanciu obsahu – súvislosť s tým, čo nás obklopuje, s udržateľnosťou života na Zemi a zodpovednosťou každého jednotlivca.

Vy ste chemik, ale aj pedagóg a popularizátor. Čo odporúčate mladým, aby dokázali objaviť svoje povolanie a nájsť to, čo ich bude v živote napĺňať?

Každý žiak je individuálna osobnosť a skrýva sa v ňom/nej talent a nadanie na niečo iné. Dobrý učiteľ (už na základnej škole) to rozpozná a môže pomôcť žiaka nasmerovať do oblasti, kde sa najlepšie jeho vlastnosti uplatnia. Aj na toto potrebujeme dobrých učiteľov – ktorí vedia aj napr. usmerniť predstavy rodičov (či už prehnané alebo inokedy málo ambiciózne) o kariére svojich detí.

Čo odporúčam? Keď už vedia, čo chcú dosiahnuť, tak aby išli za svojím cieľom a aby ich prípadné prekážky neodradili a nevzdali to.

Vaša kniha Chémia a spoločnosť je vypredaná. Dá sa ešte zohnať? Komu odporúčate po nej siahnuť?

Chémia a spoločnosť je knihou o chémii pre všetkých. Keďže bola financovaná z grantu MŠVVaŠ, nemohla sa predávať, len rozdávať. Dnes je už rozdaná (najmä učiteľom). Zoznamuje čitateľov s chemickou podstatou vecí, s ktorými sa každodenne stretávame – vzduch, voda, zdroje energie, potraviny, plasty, čistiace prostriedky, liečivá a iné. Kladie veľký dôraz na udržateľnosť všetkých ľudských aktivít voči nášmu životnému prostrediu. Kniha bola napísaná ako alternatívna učebnica chémie pre stredné školy s iným ako prírodovedným zameraním, tak aby mohla prispieť k výchove zodpovednejších a „chemicky gramotnejších“ občanov.

Koronavírus: Vedci zabodovali 

Ako do vášho života zasiahla „korona“?

Keďže tri jarné mesiace tohto roka som plánoval využiť na upratovanie mojej kancelárie pred odchodom na dôchodok, výsledkom bolo najmä to, že som po sebe nestihol upratať. Stihol som namiesto toho vydať zbierku riešených úloh z fyzikálnej chémie (ktorej podkladom boli úlohy z 25 ročníkov chemickej olympiády).

Ponúka chémia nejaké odpovede v boji s novým koronavírusom?

Tohoročná pandémia určite ovplyvnila pohľad ľudí na vedu a vedcov. Dá sa povedať, že chémia a chemici v tomto smere „zabodovali“. Vďaka tomu, že chemici vyvíjajú nové prostriedky na boj s vírusmi – testovacie prípravky, lieky, očkovacie látky. Na druhej strane posilnili sa aj antivakcinačné skupiny a na internete sa objavilo množstvo konšpiračných teórií o biologických zbraniach, vakcínach, čipovaní a pod. Takže úlohou učiteľov chémie sa stáva aj odhaľovanie a vyvracanie konšpiračných teórií a hoaxov s chemickou podstatou.

Popularizovať vedu môžu len tí, ktorí jej rozumejú

Vo vašej pedagogickej činnosti „svieti“ aj položka „komunikácia vedy“. Čo to znamená? Ako sa komunikuje veda?

Dobre popularizovať vedu môžu len tí, ktorí jej dobre rozumejú. Čiže najlepšie sami vedci. Keď sa do toho niektorí pustia, s prekvapením zisťujú, že ich vedeckému jazyku ľudia nerozumejú – čoho dôsledkom je, že ich prestane zaujímať aj obsah. Preto existujú kurzy aj celé vysokoškolské programy komunikácie vedy. Najdôležitejšie vždy je zaujať adresáta – prebudiť jeho zvedavosť a udržať si ju. A svoju správu podať čo najzrozumiteľnejšie pre jej adresáta, ale pritom neskreslenú a stále obsahovo správnu.

Čo by ste ešte rád v živote a kariére dosiahli? Na čom momentálne pracujete?

Posledné roky v práci som venoval najmä písaniu učebníc a teším sa, že napríklad Fyzikálna chémia pre bakalárske štúdium sa uplatnila na viacerých univerzitách. Takže verím, že ma ešte čaká práca na prípadných nových vydaniach (aj knihy Chémia a spoločnosť). Potešilo by ma, keby sa aj na Slovensku obsah stredoškolskej chémie rozdelil na dva predmety (so spotrebiteľskou chémiou pre nechemické študijné programy). Stále som autorom úloh z fyzikálnej chémie pre kategóriu A chemickej olympiády.

Na záver: aký dobrý vedecký či priam chemický vtip ste naposledy počuli?

Chemický vtip si momentálne nespomeniem, ale odporúčam všetkým, nielen chemikom, The Element Song, ale aj iné pesničky úžasného, dnes už 92-ročného, amerického učiteľa matematiky a pesničkára Toma Lehrera.

foto: archív J. Reguliho