Ján Bahýľ uplatňoval starú známu pravdu: Niet nepriaznivých okolností, sú len neschopní jedinci
Pripisuje sa mu helikoptéra poháňaná benzínovým motorom, balón so vzdušnou turbínou, tank na parný pohon, zariadenie na spájanie vagónov či výťah na Bratislavskom hrade. Spolu s Antonom Marschallom zostrojili prvý automobil s benzínovým pohonom na Slovensku. Rodák zo Zvolenskej Slatiny Ján Bahýľ (1856-1915) patrí medzi nedocenené osobnosti slovenskej vedy, hovorí novinárka Katarína Hanzelová v exkluzívnom interview pre portál Eductech.
Aké spomienky sa vo Vašej rodine uchovali na Jána Bahýľa?
Spomínali sme na neho častejšie, ešte keď žila moja stará mama Anna rodená Bahýľová, ktorá bola vnučkou jeho brata Martina a narodila sa vo Zvolenskej Slatine. Viem, že veľmi často a s veľkou hrdosťou hovorila o tomto svojom slávnom predkovi, na ktorého bola rodina, myslím, právom hrdá a zdôrazňovala aké dôležité je vzdelanie.
Pamiatku na neho uchováva aj moja mama, ktorá pravidelne navštevuje jeho hrob na historickom evanjelickom cintoríne v Bratislave. Na jeho náhrobku, ktorý si sám navrhol, je kružidlo a trojuholník, teda symboly inžinierstva. To je aspoň oficiálna informácia. Už menej oficiálne som doma počula aj o tom, že by to mohli aj symboly slobodomurárskej lóže, čo vzhľadom k tomu, kde a v akom prostredí sa pohyboval, tiež nie je vylúčené.
V čom má pôvod jeho technické nadanie?
Tak na to neviem s istotou odpovedať. Môžem sa len domnievať, že za tým určite stojí aj doba, v ktorej žil. Koniec 19. storočia sa niesol v znamení technických vynálezov a ich popularita bola obrovská aj medzi laickou verejnosťou. Tak zrejme to bolo nadšenie a aj zvedavosť, ktorá ho k tomu priviedla.
Zdedil z rodiny aj niekto iný technické nadanie po ňom?
Neviem. Ja sama pochádzam z rodiny lekára a učiteľky a všetci sme študovali také odbory, ako je žurnalistika, právo, diplomacia. Možno len môj syn Adam, ktorý je poslucháčom STU. Ale aj to je otázka, či šiel na strojarinu preto, lebo má to nadanie alebo preto, že ako jedinému chlapcovi v našej prefeminizovanej rodine mu bolo blbé študovať babské školy, ako on nazýva Filozofickú fakultu UK. Čas ukáže či niečo vynájde. Nechám sa prekvapiť.
Je Bahýľ dostatočne ocenený na Slovensku?
Nielen Ján Bahýľ, ale ani ďalší slovenskí vedci ako sú napríklad Andrej Kmeť, Štefan Banič, Matej Hell a mnohí ďalší sú nielenže nedocenení, ale ani len trochu ocenení. A týka sa to aj celej slovenskej histórie ako takej.
Spomeniem len jeden príklad. Keď prídete do Terchovej, nájdete tam obrovskú sochu legendárneho zbojníka Jánošíka. Povesti o ňom pozná snáď každý Slovák. No koľkí Slováci vedia, že v Terchovej sa narodil aj Adam František Kollár, „Sokrates Uhorska“, ktorý spolu s ďalšími vedcami slovenského pôvodu pôsobili na dvore Márie Terézie a aj vďaka nim sa tejto panovníčke podaril prelom do tak oslavovaného veku osvietenstva?
Akosi sa mi po celý život nedarí pochopiť myšlienkové pochody národa, ktorý si dobrovoľne zahodil celú svoju históriu, v tom lepšom prípade ju bagatelizuje.
V čom by mohol byť Ján Bahýľ dnes inšpiratívny pre mladých?
Určite v cieľavedomosti, vytrvalosti a v tom, že on nielenže pochopil, ale aj uplatňoval tú starú známu pravdu, že niet nepriaznivých okolností, sú len neschopní jedinci, vyhovárajúci sa za svoje prehry, na neprajné okolie.
foto: Wikipedia, Úrad priemyselného vlastníctva SR
Chcete čítať aj ďalšie podobné články? Podporte Eductech 2% z vašej zaplatenej dane. Ďakujeme!