Otázka roka 2017: Čo bude robiť technika inak, a lepšie?
13.10.2017
T
echnika ako predmet, ktorý sa učí na základných školách, má prispieť k poznaniu rozličných oblastí života a pomôcť neskôr žiakom, aby sa uplatnili na trhu práce. Mali by tam získať znalosti, návyky a pracovné zručnosti, ktoré im pomôžu pochopiť technické inovácie a plynulo prejsť z teórie do praxe. Technické vzdelávanie funguje v kontexte, je všestranné a nadväzuje na ostatné (vedecké) disciplíny.
echnika ako predmet, ktorý sa učí na základných školách, má prispieť k poznaniu rozličných oblastí života a pomôcť neskôr žiakom, aby sa uplatnili na trhu práce. Mali by tam získať znalosti, návyky a pracovné zručnosti, ktoré im pomôžu pochopiť technické inovácie a plynulo prejsť z teórie do praxe. Technické vzdelávanie funguje v kontexte, je všestranné a nadväzuje na ostatné (vedecké) disciplíny.Aj takéto myšlienky sme zachytili na 33. ročníku medzinárodnej vedecko-odbornej konferencie Technické vzdelávanie ako súčasť všeobecného vzdelávania, ktorá sa konala v októbri 2017 v Banskej Bystrici a ktorej sme boli spoluorganizátorom. Profesionáli a akademici, ktorí sa venujú problematike technického vzdelávania, vyjadrili svoj nesúhlas, aby do tohto predmetu boli zaradené témy ako finačná gramotnosť či ekonomika domácnosti. Tieto oblasti by mali pokryť iné predmety – technika nech ostane technikou.
V článku nájdete:
Čo bude robiť technika inak, a lepšie?
Doc. Jiří Dostál z Univerzity Palackého v Olomouci sa zameral na nové trendy v priemysle, zvlášť priemysel 4.0., pre ktorý by technické vzdelávanie mohlo pripravovať nových záujemcov. Podľa Dostála sú učitelia kľúčovým prvkom kurikulárnej inovácie, teda úprav a nastavenia toho, čo sa na školách učí. V Českej republike sa pripravujú nové zmeny a do troch rokov sa očakáva nové kurikulum. Kurikulárna reforma sa však neuskutoční bez učiteľov, ktorí musia mať zázemie a kompetencie: Iba kreatívny učiteľ vychová kreatívneho žiaka. Podľa neho by vzdelanie malo pripravovať na reálny život, a teda na život v technosfére, ktorá nás podobne ako biosféra obklopuje a sme jej súčasťou, hoci v ČR len približne polovica absolventov robí to, čo aj vyštudovali. Dostál informoval, že v ČR sa zavádza informatika už od prvého ročníka na ZŠ a bude mať dokonca väčšiu časovú dotáciu ako matematika. Preto kladie pochopiteľnú otázku: Čo bude robiť technika inak, a lepšie? Upozornil, že chýba výuka o tom, ako (spolu)tvoriť s počítačmi, ako nebyť len užívateľmi a spotrebiteľmi výpočtových technológií, ale ako sa stať aktívnymi producentmi.
Homo interneticus
Prof. Wojciech Walat z Rzeszówskej univerzity si na mušku zobral technický analfabetizmus homo interneticus-a. Je to “vývojové štádium” človeka, osoby, ktorá je (neustále) pripojená ku globálnej sociálnej sieti. Jeho “predchodcami” bol homo literalis, ktorý vynašiel písmo a písomné dorozumievanie sa. Neskôr homo typographicus nemusel všetko prepisovať, ale typografia uľahčila šírenie myšlienok. Súčasnému homo interneticus však hrozí analfabetizmus vo forme napríklad finančnej, sociálnej, či filozofickej negramotnosti. Dnešné deti viac ako do kníh pozerajú do tabletov – a nemyslia, ale vedia: preto často nerozumejú bežným pojmom, nazdávajú sa, že sa všetko dozvedia na webe, nevedia pôsobiť vo svete bez jasných hraníc, v ekonomickej oblasti často vyrastajú takí jedinci, ktorí sa nechcú ani učiť, ani pracovať. A aký je to “úplný analfabet”? Ten, čo všetko vyštudoval, no po rokoch strávených v školských laviciach sa pýta základnú otázku: Ako mám žiť? Aký je zmysel života? Prečo to ani po toľkých rokoch nespoznal?
#technikanásbaví #eductech #priemysel4.0 #analfabet #homo #interneticus